Úroky na nule. Oplatí sa sporiť?

Ešte pred pár rokmi boli termínované vklady v bankách jednou z možností, ako nechať voľné peniaze zarábať. Dnes to už neplatí. Má vôbec za takýchto okolností zmysel sporiť?

Pokiaľ by ste dnes mali voľných tisíc eur a chceli ich na nasledujúcich šesť mesiacov vložiť na bankový termínovaný vklad, máte na výber niekoľko možností. Vo väčšine prípadov by ste však na úrokoch za toto obdobie nezarobili ani euro. To je menej ako cena dvoch lístkov na najkratšiu jazdu v bratislavskej MHD. Do banky a z banky. Ak sú úrokové sadzby takmer nulové, má vôbec zmysel vytvárať úspory?

Ide o cieľ, nie o úroky

Odkladanie spotreby, tvorba aktív, sporenie. Finanční experti majú poruke niekoľko názvov pre pomenovanie situácie, kedy ľudia neminú všetok svoj príjem a časť z neho dávajú „bokom“. Každý z odlišných dôvodov. Niekto preto, aby si vytvoril primeranú finančnú rezervu, a keď bude potrebné zaplatiť účet za neplánovaný výdavok, mohol si to dovoliť. Iní myslia na dlhšiu budúcnosť, keď odchod do dôchodku bude znamenať prudký pokles predchádzajúcich príjmov a bez dlhodobej prípravy aj rovnako výrazné zníženie životného štandardu. Ďalší môžu myslieť na budúcnosť iných, napríklad vlastných detí. Aj preto, aby si o niekoľko rokov neskôr mohli dovoliť štúdium na lepšej škole.

Každá tvorba úspor má svoj cieľ, u každého individuálny. Sporíme preto, aby sme ich raz dosiahli. Bez ohľadu na to, aká je aktuálna výška úrokových sadzieb v komerčných bankách. Ak sa štyridsiatnici začínajú pripravovať na finančné zabezpečenie v dôchodku, neznamená to, že pri nulových sadzbách by už nemali mať o svoj cieľ záujem. Do dôchodku raz určite pôjdu, a ak nechcú byť zaskočení, mali by pri správach o nulových úrokoch myslieť najmä na svoj cieľ.

Navyše, ak sa niekto spolieha pri tvorbe úspor hlavne na bankové produkty, obdobie nízkych úrokových sadzieb by určite nemalo byť dôvodom na poľavenie zo sporivej disciplíny. Naopak. Stačí si uvedomiť, že pri úrokoch okolo nuly hodnota úspor nerastie, len stagnuje. Ak niekedy v minulosti konzervatívny bankový klient počítal s tým, že svoje ciele dosiahne aj so stabilným 2 až 3 % ročným zhodnotením (donedávna to bol realistický predpoklad), nulové úroky jeho cieľ vzďaľujú. Hendikep nulových úrokov je možné odstrániť len zvýšenou tvorbou úspor.

Najskôr úroky, potom istina

Ak sa Slovákom v posledných mesiacoch v niečom výnimočne darí, je to tempo zadlžovania sa. „Dlh (domácností) rastie podstatne rýchlejšie ako v západných krajinách Európskej únie,“ hovorí Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas. Jednou z príčin je podľa neho klesajúca cena peňazí: „Rastú medzimesačné aj medziročné objemy nových úverov, čo je spôsobené historicky najnižšími úrokovými sadzbami, aké tu kedy boli.“

Pre väčšinu bežných ľudí je mechanizmus splácania dlhov, vrátane hypotekárnych, neznámy. Zarážajúce býva spravidla zistenie, že v prvých rokoch ide väčšina pravidelných splátok nie na zníženie dlžnej sumy, ale na splácanie úrokov. Nie je za tým žiadne sprisahanie bankárov, len jednoduchá finančná matematika.

V praxi to znamená, že po prvých troch až piatich rokoch splácania ostáva dlh voči banke stále relatívne vysoký. Počas tohto obdobia je možné, že rekordne nízke úrokové sadzby budú minulosťou a dlžníci budú musieť akceptovať nové podmienky. Nepripravovať sa na tieto časy už dnes (a nevytvárať úspory) môže byť v niektorých prípadoch čistý hazard. Najmä vtedy, ak sú už dnešné splátky pri nízkych úrokoch na hrane únosnosti pre domáci rozpočet.

Pokiaľ však hľadáte produkty finančného trhu, ktoré vám umožnia vaše úspory zhodnocovať, pozornosť by ste mali obrátiť skôr na portfóliá správcovských spoločností. Investovanie do podielových fondov je totiž aj v súčasnosti mimoriadne efektívnym nástrojom plnenia dlhodobých finančných cieľov.