ECB spustila na trhoch s akciami párty

Ešte na konci roka mohli európski investori závidieť výnosy, ktoré inkasovali majitelia amerických akcií. Hodnota referenčného indexu S&P 500 vzrástla v roku 2014 o 11,4 %, technologicky orientovaný index Nasdaq Composite stúpol dokonca o 13,4 %. Na druhej strane, ceny nemeckých akcií (merané vývojom indexom DAX) pridali len symbolických 2,65 %. Z roku 2015 ešte neprešli ani štyri mesiace a situácia sa radikálne zmenila.

Index, ktorý reprezentuje cenový vývoj piatich stovák najväčších amerických korporácií na akciovom trhu, vykazoval v polovici apríla nárast od začiatku roka o 2,3 %, index Nasdaq ukazoval zisk 5,8 %. Na to, že za sebou nemáme ani len prvú tretinu kalendárneho roka, sú to pomerne priaznivé čísla. No v porovnaní s tým, čo sa deje v Európe, sú aj tieto výkony trpasličie.

Hodnota nemeckého indexu DAX od začiatku roka vzrástla o viac ako 25 %. Hoci akciové trhy sú miestom, kde sa dá nadštandardne zarobiť, aj takéto cifry sú za také krátke obdobie vysoko neštandardné. Dobrou správou je, že z vyšších nemajú radosť len Nemci. Môžu sa z nich tešiť napríklad sporitelia, ktorí majú v druhom pilieri úspory v indexových fondoch. Z piatich takýchto fondov, ktoré na trhu existujú, dva investujú výlučne do európskych akcií.

Je zrejmé, že palivo pod raketový nárast akciových trhov v Európe dáva Európska centrálna banka (ECB). Ako posledná z centrálnych bánk ekonomicky najvyspelejších krajín prišla s programom tzv. kvantitatívneho uvoľňovania.

V rámci neho prisľúbila investorom, že každý mesiac od nich nakúpi vládne a firemné dlhopisy za 60 miliárd eur. Samotný program kvantitatívneho uvoľňovania začala ECB realizovať len v marci, no dianie na trhoch nie je poháňané len tým, čo kľúčoví aktéri ekonomického vývoja robia, ale samotnými očakávaniami investorov.

Už pred ohlásením tohto programu bolo takmer isté, že ECB vykročí po ceste, ktorou sa pred ňou začal uberať americký Fed či japonská centrálna banka. Keď teda prezident ECB Mario Draghi pred televíznymi kamerami program kvantitatívneho uvoľňovania predstavil, nebola to pre trhy žiadna prekvapujúca správa.

Masívne menové stimuly zásadným spôsobom ovplyvňujú dianie na finančných trhoch. Tradičné modely zlyhávajú, pretože princípy ich fungovania boli formulované v časoch, keď faktory ako dopyt a ponuka na trhoch s cennými papiermi boli užšie previazané s dianím v reálnej ekonomike. Programy kvantitatívneho uvoľňovania tak pre investorov v podstate znamenajú ničím neobmedzenú ziskovú párty. Tá európska bude trvať do konca septembra 2016.

******************

Dlhopisové trhy

Záporný výnos už nesú aj desaťročné dlhopisy.

Ak by ste sa venovali tvorbe kroniky finančných trhov, pravdepodobne by ste si tento mesiac poznamenali: Po prvýkrát sa niektorej krajine podarilo presvedčiť investorov, aby jej požičali peniaze na 10 rokov a nečakali za to žiadny úrok, dokonca si za to priplatili. A po prvýkrát sa niekomu podarilo vydať dlhopisy denominované v eurách, ktoré budú splatné o 100 (!) rokov.

Na prvý pohľad to vyzerá, akoby sme žili v ére, keď peniaze nie sú žiadny problém. Aspoň z pohľadu Švajčiarov, ktorí ako prví vydali 10-ročné dlhopisy so záporným výnosom, a Mexičanov, ktorí za 100-ročnú pôžičku zaplatia ročný úrok 4,2 %.

Už v predchádzajúcich mesiacoch neboli záporné výnosy pri predaji štátnych cenných papierov v Európe veľkou vzácnosťou. Presvedčiť investorov, aby oželeli úroky a aj časť požičiavaných peňazí, sa podarilo dokonca aj Španielsku, ktoré bolo len nedávno spomínané ako jeden z problémových členov eurozóny.

Takýto husársky kúsok sa krajine síce podaril len pri predaji krátkodobých pokladničných poukážok (čo sú v podstate dlhopisy s veľmi krátkym obdobím splatnosti), no dostatočne ilustruje aktuálne pomery na starom kontinente.

Z trendu klesajúcich výnosov majú radosť všetci okrem majiteľov kapitálu. Dlžníci si môžu požičiavať výhodnejšie ako kedykoľvek predtým, dlhopisové fondy zarábajú výnosy, ktoré zvykli vídavať skôr majitelia akcií, a pomery na trhoch nútia racionálnych investorov kupovať akcie, čo ženie ich cenu ešte vyššie.

Možno vám napadne jednoduchá otázka: Ak sú výnosy zo štátnych dlhopisov tak nízko, že požičiavanie peňazí je obchod s istotou straty, kto takéto podmienky akceptuje? Odpoveď je prozaická. Na trhu existuje dostatok finančných inštitúcií, ktoré do takýchto obchodov musia ísť, aj keby sa im situácia akokoľvek nepáčila.

Typickým príkladom sú penzijné fondy. Tie sú na Slovensku (druhý pilier), ale aj v iných krajinách regulované tak prísne, že miliardy eur svojich klientov ani nemôžu investovať inak ako do „bezpečných“ štátnych dlhopisov. Musia tak požičiavať peniaze, hoci vedia, že späť dostanú menej, ako pôvodne požičali. To všetko len preto, že musia požičiavať tým, u ktorých je aká-taká istota, že pôžičku vrátia.

Ďalším príkladom môžu byť životné poisťovne. Ich technické rezervy musia byť tvorené tiež cennými papiermi, ktoré sa štandardne považujú za najbezpečnejšie, nech sa deje, čo sa deje. Tu už však na to doplácajú aj Slováci, predovšetkým tí, ktorí premieňajú svoje dôchodkové úspory na doživotné anuity. Poisťovne majú limity pri garantovaní budúcich výnosov, a tým aj pri výpočte dôchodkov. Keď teda prví sporitelia u nás dostávajú prvé anuity, robia tak v čase, keď sú pre nich úrokové sadzby v extrémne nevýhodnej pozícii.