Dobrá správa: manažéri fondov sú opatrní
Začiatkom tohto mesiaca vyšiel jeden zo slovenských denníkov na titulnej stránke s titulkom, ktorý neveštil nič dobré: Prepad úspor v druhom pilieri.
Keď domáce (ale i zahraničné) médiá takýmto spôsobom naposledy informovali o dianí na finančných trhoch, písal sa marec 2009. Presne vtedy investori zaradili spiatočku a výpredaje akcií nahradili intenzívne nákupy. A tento trend trvá dodnes.
Je pochopiteľné, že ak bol niekto v posledných rokoch svedkom dvoch silných prepadov akciových trhov, za každým poklesom vidí ďalšiu reprízu finančnej katastrofy. Grécko, Čína, blížiace sa zvyšovanie úrokových sadzieb v USA – to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k nervozite z toho, čo prinesú ďalšie týždne. Nejde však o žiadnu mimoriadnu situáciu. Finančné trhy nikdy neboli miestom s atmosférou pikniku.
Napriek tomu je neistota z ďalšieho vývoja vysoká, čo prezrádza aj prieskum, ktorý začiatkom tohto mesiaca urobila medzi portfólio manažérmi investičných fondov americká banka Merrill Lynch. Jeho výsledok ukázal, že fondy držia v hotovosti 5,5 % z objemu spravovaných aktív. Je to najvyššie číslo od decembra 2008, keď boli akciové trhy po celom svete v režime voľného pádu.
Relatívne vysoké percento znamená aj to, že fondy nie sú nainvestované v plnej miere a ich klienti tak môžu len snívať o výnosoch, ktoré by boli porovnateľné napríklad s výnosmi referenčných akciových indexov. Manažéri by totiž museli dosiahnuť nadpriemerne vysoké zisky, aby sa ich úroveň po očistení o poplatky vyrovnala tomu, koľko by investori mohli dosiahnuť pri investícii do „bežného“ akciového indexu.
Výsledok prieskumu je možné brať ako pesimistickú správu (manažéri neveria v pokračovanie rastového trendu), ale aj naopak – signál toho, že ceny akcií pôjdu ešte vyššie. Ak sa totiž ponuré očakávania správcov investičných portfólií nenaplnia a akciové trhy pôjdu nahor, len ťažko budú svojim klientom vysvetľovať, prečo na raste nezarábajú aj oni. Bude preto len otázkou času, kedy sa pridajú k zástupu kupujúcich, čo by mohlo pohnať ceny akcií ešte vyššie.
**********************
Komoditné trhy
Teória o zlate ako bezpečnom útočisku dostáva „na frak“
V turbulentných časoch, keď neistota z budúceho vývoja býva vysoká, je niekoľko miest, kam investori zvyknú „zaparkovať“ svoje peniaze. Tradičným útočiskom bývajú dlhopisy americkej vlády, ktorá má v očiach investorov najvyšší kredit a nulovú pochybnosť o tom, že by svoje dlhy nesplatila. A potom je to zlato. V prípade žltého kovu by však bolo vhodnejšie používať už len minulý čas.
Ešte pred pár dňami by každý profesionálny finančný analytik dokázal bez rozmyslu vysypať z rukáva viacero rizík, ktoré považovali za varovný signál príchodu horších časov. V Európe síce veľa hovoríme o Grécku a jeho dlhovej kríze, v globálnom rozmere je to však len regionálna epizódka, ktorá by iba ťažko mohla nejakým spôsobom destabilizovať trhy. Závažnejšou hrozbou sa javí Čína, ktorá donedávna žila v období masívneho rastu akciového trhu. Ten pred pár dňami dostal vážne trhliny a ceny čínskych akcií začali prudko padať. Na prvý pohľad to vyzeralo ako spľasnutie ďalšej akciovej bubliny.
Majiteľom zlata to však neprinieslo žiadnu útechu. V polovici júla sa jeho cena na newyorskej komoditnej burze dostala na najnižšiu úroveň za posledných osem mesiacov. Ešte horšie sú na tom tí investori, ktorí do zlata investovali prostredníctvom tzv. ETF fondov. Najväčší z nich, SPDR Gold Trust, sa v súčasnosti obchoduje za cenu o viac ako 40 % nižšiu v porovnaní s maximom zo septembra 2011. Ak sa na vývoj ceny tohto ETF pozeráme spolu s vývojom jeho dlhodobých cenových priemerov (čo je v technickej analýze nástroj na určovanie dlhodobého trendu), nie je problém všimnúť si, že cena „zlatého fondu“ sa nachádza pod dlhodobými krivkami. Znamená to dlhodobý klesajúci trend, v ktorom momentálne niet náznaku toho, že by sa v blízkej budúcnosti mal zmeniť.
Zlato si teda stále uchováva svoj prirodzený kovový lesk, hypotéza o bezpečnom útočisku však dostáva čoraz citeľnejšie trhliny. To by mohol byť dostatočný dôvod odolať jeho príťažlivosti aj napriek rozšíreným teóriám o jeho údajnej bezpečnosti.