Zverejnené: 05.11.2024

Vplyv amerických volieb na ekonomiku sveta: Ako voľby ovplyvnili svet?

Prezidentské voľby v USA vždy výrazne zasiahli nielen domácu politiku, ale aj globálnu ekonomiku. Rozhodnutia amerických lídrov ovplyvnili svetové finančné trhy, obchodné vzťahy a regulácie, čím významne formovali súčasnú ekonomickú realitu. Pozrime sa na niekoľko kľúčových historických momentov, keď americké voľby zásadne ovplyvnili svetovú ekonomiku. Nová vláda ovplyvní obchodnú a rozpočtovú politiku, čo zásadne zmení ekonomické vyhliadky Spojených štátov a hodnotu dolára.

Franklin D. Roosevelt a Veľká hospodárska kríza (1932)

Voľby v roku 1932 boli odpoveďou na mimoriadnu hospodársku krízu, ktorá zasiahla USA. Franklin D. Roosevelt nastúpil do úradu s odvážnym programom New Deal, ktorým spustil sériu reforiem, pracovných programov a systém sociálnej podpory. Tieto opatrenia stabilizovali americkú ekonomiku, znížili nezamestnanosť a obnovili dôveru investorov. Program New Deal zároveň stanovil nový model hospodárskej politiky, ktorý ovplyvnil krajiny po celom svete a položil základy moderného sociálneho štátu.

Harry S. Truman a povojnová ekonomická expanzia (1948)

Po druhej svetovej vojne čelil Harry Truman úlohe obnoviť americkú ekonomiku a poskytnúť pomoc krajinám postihnutým konfliktom. V rámci Marshallovho plánu z roku 1948 investovali USA miliardy dolárov do Európy, aby pomohli obnoviť jej hospodárstva a posilnili obchodné vzťahy medzi Európou a USA. Tento plán výrazne urýchlil ekonomickú obnovu a vytvoril podmienky pre povojnový hospodársky rozmach. Trumanove kroky zároveň upevnili postavenie Spojených štátov ako vedúcej ekonomickej mocnosti na svetovej scéne.

Richard Nixon a koniec Brettonwoodskeho systému (1971)

V roku 1971 Richard Nixon zásadne ovplyvnil globálnu ekonomiku tým, že jednostranne zrušil zlatý štandard, čím definitívne ukončil Brettonwoodsky systém. Tento krok viedol k náhlej devalvácii dolára a poskytol USA väčšiu voľnosť v menovej politike. Hoci spôsobil zvýšenú volatilitu na devízových trhoch, otvoril tiež nové možnosti pre rozvoj medzinárodného obchodu. Zrušenie zlatého štandardu transformovalo medzinárodný finančný systém a položilo základy pre súčasný systém plávajúcich menových kurzov.

Ronald Reagan a „Reaganomika“ (1980)

Ronald Reagan prišiel do úradu s cieľom naštartovať americkú ekonomiku, ktorá sa potýkala s vysokou infláciou a slabým rastom. Jeho „Reaganomika“ sa zamerala na znižovanie daní, dereguláciu odvetví a obmedzenie vládnych výdavkov. Tieto kroky podporili investície a vytvorili nové pracovné miesta, čo viedlo k obdobiu ekonomického rozmachu v USA. Reaganove reformy mali vplyv aj za hranicami Spojených štátov a stali sa inšpiráciou pre ekonomickú politiku v mnohých rozvinutých aj rozvojových krajinách.

Bill Clinton a globalizácia (1992)

Bill Clinton podporoval globalizáciu a presadzoval viaceré dohody o voľnom obchode, vrátane Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA). Táto dohoda spojila ekonomiky USA, Kanady a Mexika, čím vznikla jedna z najväčších obchodných zón na svete. Počas Clintonovho pôsobenia USA zažili ekonomický rast, zníženie nezamestnanosti a technologický rozmach. Politika globalizácie urýchlila expanziu amerických spoločností na medzinárodné trhy a umožnila rozvoj krajín s lacnou pracovnou silou, ako boli Čína a India..

George W. Bush a finančná kríza (2008)

V roku 2008 zasiahla svetovú ekonomiku finančná kríza, ktorá mala pôvod v USA. Hypotekárna kríza spôsobila krach veľkých finančných inštitúcií a vyvolala globálnu recesiu. Reakcia vlády Georgea W. Busha, vrátane schválenia záchranného programu TARP, bola zásadná pre stabilizáciu bankového sektora. Tento pád amerického finančného systému výrazne ovplyvnil globálne trhy, čo prinútilo mnohé krajiny zaviesť vlastné stimulačné opatrenia na podporu hospodárskeho oživenia.

Barack Obama a oživenie po kríze (2008 a 2012)

Barack Obama nastúpil do úradu počas najhlbšej recesie od 30. rokov a implementoval stimulačné balíky spolu s ekonomickými reformami, ktoré podporili zotavenie americkej ekonomiky. Medzi jeho najvýznamnejšie opatrenia patrila reforma finančného sektora prostredníctvom Dodd-Frankovho zákona a podpora „čistej energie.“ Tieto kroky stabilizovali ekonomiku a inšpirovali krajiny po celom svete, aby prijali podobné reformy v oblasti obnoviteľných zdrojov a finančnej regulácie.

Donald Trump a obchodná vojna s Čínou (2016)

Po svojom zvolení sa Donald Trump sústredil na reformu obchodnej politiky a zaujal tvrdý postoj voči Číne. Jeho stratégia „America First“ zahŕňala zavedenie ciel na čínske výrobky, čo viedlo k obchodnej vojne medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta. Tieto opatrenia vyvolali neistotu na globálnych trhoch, narušili dodávateľské reťazce a oslabili medzinárodný obchod. Obchodná vojna mala dopad na ekonomiky po celom svete a zasiahla rôzne odvetvia, ako sú technológie, automobilový priemysel a poľnohospodárstvo.

Joe Biden a klimatické ciele (2020)

Joe Biden prišiel do úradu s ambicióznym plánom na boj proti klimatickým zmenám, ktorý zahŕňa investície do obnoviteľných zdrojov a zelených technológií. Podpísanie Parížskej klimatickej dohody posilnilo globálne úsilie o zníženie emisií a otvorilo dvere pre sektor čistej energie. Tieto prechody k udržateľnejším energetickým zdrojom ovplyvnili globálne energetické trhy a prilákali investície do ekologických technológií, čím postupne menia smerovanie celosvetovej energetiky a priemyslu.

Americké prezidentské voľby sa opakovane potvrdzujú ako kľúčové momenty, ktoré ovplyvňujú globálnu ekonomiku. Zmeny v obchodných stratégiách, daňových zákonoch či regulačných opatreniach predstavujú významné signály pre investorov a ekonomiky na celom svete. Či už ide o reformy, stimulačné opatrenia alebo medzinárodné dohody, rozhodnutia prijaté v Bielom dome majú obrovský dosah a môžu formovať vývoj svetového hospodárstva na celé desaťročia.

Vo všeobecnosti platí, že Spojené štáty predstavujú ekonomicky významného hráča a je preto dôležité akým štýlom sa budú uberať aj následné spolupráce. Post prezidenta teda vie zakývať nie len s výkonnosťou akcií, ale aj dlhopismi, verejným dlhom, či saknciami v neprospech neobľúbených krajín

Autor článku: Iveta Hudáková