Turecká líra prudko padá

Turecké finančné trhy a turecká líra sa rútia nadol. Portfólio manažér spoločnosti Fidelity International, Paul Greer, hovorí, čo všetko by mala krajina urobiť, aby zastavila pád trhov a odvrátila krízu tureckej ekonomiky. 
 
Turecké finančné trhy pokračujú vo svojom páde. Spúšťačom je padajúca turecká líra. Jej oslabenie môžeme prirovnať k vývoju v Argentíne v druhom štvrťroku, čo viedlo do nutnosti masívnej pomoci vo výške 50 miliárd dolárov zo strany Medzinárodného menového fondu a do potreby rázne zvýšiť úrokové sadzby. Otázka, ktorá trápi množstvo investorov, znie: Prečo ku kolapsu tureckého trhu dochádza práve teraz? 

Problémy Turecka v oblasti makroekonomiky sú početné a dobre známe. Ide o prehrievanie ekonomiky, veľkú potrebu zahraničného financovania, nadmerný štrukturálny deficit bežného účtu platobnej bilancie, pretrvávajúcu dvojcifernú infláciu, nízke devízové zásoby a veľký dlh súkromného sektora. 

Dôvera v režim prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v dôsledku týchto faktov v uplynulom roku klesala. Trhlinu v nej ešte viac rozšírili zmeny, ku ktorým došlo po voľbách 24. júna. Zdá sa, že vládne úrady, ktoré riadia domácu ekonomiku a financie, stratili kontrolu nad vývojom meny a posledné dni dokazujú nedostatok kompetencií aj pri ovplyvňovaní krízy. 

Očakávania krátkodobej inflácie sa približujú k 20 percentám, čo zdôrazňuje neadekvátnu politiku centrálnej banky, ktorá drží úrokové sadzby na úrovni 17,75 percenta. Investori preto sťahujú svoje peniaze z tureckej ekonomiky, čo je presne opak toho, čo by Turecko potrebovalo.  

Turecká ekonomika má teda celý rad problémov. Ponúka sa nám ale niekoľko učebnicových riešení, ktoré by, ak by boli implementované, mohli túto špirálu klesajúcej dôvery investorov a poklesu cien aktív, zastaviť. 

Prvým krokom by malo byť zásadné zvýšenie úrokovej sadzby centrálnej banky. Rádovo o 1000 bázických bodov. Podobne ako zvýšila sadzby v máji tohto roku Argentína. Pomohlo by to spomaliť ekonomiku, ktorá by sa pravdepodobne prehupla do recesie, čo by schladilo silný dopyt po tovaroch z dovozu, a to by pomohlo vyriešiť problémy s vysokým deficitom zahraničného obchodu. 
 
Vymenovanie pragmatických technokratov do kľúčových pozícií vo vláde by bolo ďalším pragmatickým krokom vpred, ktorý by mohol znížiť náklady na financovanie vládneho deficitu. Dôležitým krokom by mali byť aj štrukturálne reformy, ktoré by povzbudili výrobu a export. Krajina by mala diverzifikovať svoj model ekonomického rastu, pričom by mala znížiť domácu súkromnú a vládnu spotrebu. 

Hrozné diplomatické vzťahy Turecka so západom, najmä s USA, si zasluhujú riešenie. Predstavujú totiž zásadný zdroj obáv zahraničných investorov. Vítaná by bola aj vyššia rozpočtová prísnosť, najmä s ohľadom na veľký zahraničný dlh súkromného sektora. 

Ďalším užitočným opatrením by bola daňová reforma, ktorá by zvýšila príjmy domácností, podporila domácu mieru úspor a viedla k vyššej nezávislosti od centrálnej banky a väčšej flexibilite pracovného trhu   

V minulých rokoch sa investori obávali aj odlevu mozgov z Turecka, ktorý vyvolal reštrikcie vo vzdelávacom systéme, súdnictve a médiách. Všetky tieto kroky poškodili potenciál ekonomického rastu krajiny v dlhodobom hľadisku. Ich odbúranie by vrátilo medzi zahraničných investorov optimizmus. 

Veľa sa hovorí o kontrole pohybu kapitálu, ktorá bola zavedená s cieľom zastaviť rýchle znehodnocovanie líry. Obmedzenie pohybu kapitálu je však samé o sebe izoláciou, ktorá veľmi otvorenej ekonomike, akou je Turecko, nemôže pomôcť. Ak by mala byť kontrola pohybu kapitálu efektívna, musela by byť realizovaná v kombinácii s ďalšími opatreniami. 

Diskutuje sa napríklad o možnosti finančnej podpory z Medzinárodného menového fondu alebo od bohatších krajín. Medzinárodná pomoc by bola riešením, avšak nie nevyhnutným. Ak by Turecko správne reagovalo na realitu na finančných trhoch a riešilo nerovnováhy adekvátnym spôsobom, zahraničná pomoc by nebula nutná.
 
Turecko má viacero silných stránok, napríklad silnú biznisovo zameranú ekonomiku, priaznivú demografiu, vzdelanú populáciu alebo dobre kapitalizovaný bankový systém. Viacerým je zrejmé, čo treba robiť na vyriešenie súčasnej krízy. Rozhodujúce je však to, či tieto opatrenia bude vláda ochotná implementovať. 

Situáciu navyše komplikuje všeobecné ekonomické prostredie na rozvíjajúcich sa trhoch. Kľúčovou témou je obmedzovanie likvidity zo strany centrálnych bank, čo poškodzuje všetky dlhopisové trhy, Sú tu navyše trenice medzi USA a Čínou, ktoré predstavujú pre rozvíjajúce sa trhy ďalšiu prekážku a ďalej je to stále podhodnotený americký dolár, ktorý ešte stále plne nerešpektuje rozdiely v ekonomickom raste a úrokových sadzbách medzi USA a zvyškom sveta.
 
Rozvíjajúce sa trhy teda zažívajú ochladenie rastu a rast inflácie. Ďalšími hrozbami sú pre ne: voľby v Brazílii, ďalšie sankcie na Rusko, či znižovanie dostupnosti úverov v Číne. To všetko prispieva k náročnosti týchto trhov.
 

Prehľad podielových fondov dostupných na trhu nájdete TU.