Trhy na nových rekordoch. Treba sa báť?

Svetové akciové trhy tento rok prepisovali historické tabuľky, na viacerých burzách sa ceny akcií prednedávnom dostali na nové maximá. Podobné správy prebúdzajú u viacerých investorov strach. Ak sú ceny akcií drahé ako nikdy predtým, musia padnúť nadol, nie?

Podobné obavy nie sú nepochopiteľné. Keď začiatkom marca 2000 začala kolabovať americká burza, hlavné burzové indexy tiež krátko predtým dosahovali svoje historické maximá. V druhej polovici roku 2007, na začiatku globálnej finančnej krízy, bola situácia prakticky identická. Ceny akcií na nových historických maximách a po nich ďalší prepad. Prišiel čas báť sa o peniaze? Férová odpoveď na úvod: odpoveď nikto nepozná.

Aj keď si mnohí vzdelaní ľudia založili slušné živobytie na predpovedaní budúcnosti (vrátane budúceho vývoja na trhoch), ani oni nedokážu povedať, čo prinesú budúce mesiace. Stačí si spomenúť na krízu, ktorá sa začala pred desaťročím. Prakticky nik nedokázal predpovedať, aké cunami vyvolajú vo svetovom finančnom systéme problémy s obskúrnymi subprime hypotékami v USA.

Nič výnimočné

Dobrá správa však je, že prekonávanie historických maxím na akciových trhoch určite nie je indikátorom budúcich problémov. Práve naopak – je to jav, ktorý je na trhoch pomerne častý. Stačí sa pozrieť na historické dáta: od 50. rokov minulého storočia zaznamenal napríklad index S&P 500 nové historické maximum v 7 %
všetkých obchodných dní. Keď index v 50. rokoch po prvýkrát dosiahol najvyššiu úroveň v histórii, počas tej istej dekády urobil to isté ešte 287-krát.

Nasledujúce dekády boli o čosi skúpejšie, no 90. roky tromfli aj tento výkon. Počas nich prekonal jeden z najznámejších akciových indexov vlastné historické rekordy celkovo 306-krát. Ak sa niekto obáva, že vysoké ceny akcií sú predzvesťou horších časov na trhoch, má čiastočne pravdu. Nech by sme sa pozreli na akúkoľvek krízu, vždy by sme pred ňou mohli vystopovať obdobie, keď ceny akcií boli rekordne vysoko. Aby mohli ceny čohokoľvek padnúť, musia predtým vyletieť nahor. No interpretovať samotné prekonávanie cenových rekordov ako predzvesť zlých časov by bola demagógia.

Pravdou je skôr opak: nové cenové maximá na akciových trhoch bývajú zvyčajne predohrou priaznivých časov pre investorov. Ak by sme porovnali hodnoty indexu S&P 500 v deň dosiahnutia nového maxima a o rok neskôr, v 74 % prípadov bol akciový index ešte vyššie. Pri dlhšom časovom horizonte je táto štatistika dokonca presvedčivejšia. Stačí pri porovnávaní nahradiť jednoročné obdobie trojročným a ceny akcií boli vyššie až v 87 % prípadov. Pri päťročnom horizonte sú čísla podobné.

Na vlne optimizmu

Uvedené zistenie môže znieť prekvapujúco, no pochopiť ho možno aj intuitívne. Ceny akcií idú nahor najmä vtedy, keď investori majú dôvod domnievať sa, že v budúcnosti ich budú môcť predať ešte drahšie. Nie je dôležité, či svoj optimizmus zakladajú na „makroekonomických“ dôvodoch (ekonomika bude rásť, úrokové sadzby budú nízke a pod.), politických očakávaniach (napr. daňová reforma) či technologických zmenách (internet, umelá inteligencia…).

Sú medzi nimi väčší aj menší optimisti, informovaní aj takí, ktorí toho vedia menej. Kupujú akcie za ceny, ktoré očakávajú v budúcej,ešte nepoznanej realite, odlišnej od tej minulej. Aj preto porovnávanie aktuálnej hodnoty akciových indexov s ich predchádzajúcimi historickými maximami nemá veľký význam. Z uvedených čísel možno vyčítať ešte jeden dôvod, prečo investovanie do akcií kladie nároky na psychiku investorov.

Ak za posledných viac ako 60 rokov prekonali ceny akcií svoje predchádzajúce rekordy v 7 % zo všetkých pracovných dní, znamená to, že 93 % času – dosť veľa – strávili akciové trhy pod svojimi predchádzajúcimi rekordmi. Ak má niekto tendenciu vyčítať si, že nepredal svoje portfólio na poslednom vrchole, na trhu s akciami bude mať takétovýčitky pomerne často.

Prehľad podielových fondov dostupných na nájdete TU.