Prečo sme pri investovaní konzervatívni?

Slováci sú tradične považovaní za konzervatívnych investorov. Uprednostňujeme investície, ktoré nezarábajú veľa, no sú bezpečnejšie. Ale prečo je tomu tak? Jednoduchá otázka nemá rovnako jednoduchú a priamočiaru odpoveď. Tá je v skutočnosti kombináciou viacerých faktorov, ktorých výsledným efektom je uprednostňovanie opatrného spôsobu pri narábaní s vlastnými peniazmi.

Sporíme zo strachu

Jednu z hlavných príčin opatrnosti Slovákov poodhalil prieskum agentúry GfK, ktorý mapoval dôvody, pre ktoré si odkladáme peniaze bokom. Až polovica Slovákov si podľa neho odkladá peniaze pre prípad núdze. Ďalšími dôvodmi sú kúpa nábytku, dovolenky, vybavenie domácností, rekonštrukcia bytu alebo domu.

Pokiaľ respondenti v prieskume hovorili pravdu, len málokto sa môže čudovať, že väčšina úspor Slovákov si nachádza skôr cestu do bánk ako do rizikovejších investícií. Pokiaľ niekto šetrí na to, aby si o pol roka mohol kúpiť napríklad novú kuchyňu, opraviť strechu alebo zadovážiť nové auto, peniaze odkladané s týmto zámerom ani nemôžu končiť inde ako v konzervatívnych nástrojoch, akými sú napríklad termínované vklady v bankách.

V takýchto prípadoch je výška ponúkaného zhodnotenia nepodstatnou informáciou – účelom odkladaných peňazí je vytvorenie kapitálu, s ktorým možno disponovať relatívne jednoducho. Odporúčať za takýchto okolností investovanie úspor je zbytočný hazard. Akciové trhy sú síce miestom, ktoré ponúkajú atraktívne zhodnotenie, no len pre tých, ktorí majú dostatok času a svoje investície nechcú naspäť v horizonte niekoľkých mesiacov.

Nepochopené riziko

Druhým podstatným dôvodom je všeobecne rozšírená, no mylná predstava o riziku pri investovaní. Akcie (a všetky finančné produkty, ktoré majú s nimi niečo do činenia) tradične vyvolávajú rovnakú asociáciu – ide o najrizikovejšiu kategóriu investícií, po ktorých môžu investori siahnuť.

Príčinou tohto presvedčenia je volatilita akciových trhov, ktorá môže vzbudzovať prirodzený rešpekt. Medzi najrozšírenejšími triedami aktív nie je veľa takých, ktoré by počas jedného kalendárneho roka dokázali prerobiť viac ako 38 % (pokles hodnoty indexu S&P 500 v roku 2008) alebo, naopak, zarobiť viac ako 45 % (index S&P 500 v roku 1954).

Vysoká volatilita akciových trhov je ťažko spochybniteľným faktom, no pre investorov by to nemala byť tá najdôležitejšia informácia. Čiastočné vysvetlenie je už v predchádzajúcich riadkoch – pri investovaní v relatívne krátkodobom horizonte sú akcie naozaj hazardom. No obrázok sa radikálne začne meniť s pribúdajúcou dĺžkou investičného horizontu.

Na ilustráciu: ak by ste mali možnosť vybrať si obdobie jedného roka, počas ktorého by ste svoje úspory vložili do akciového indexu S&P 500, a k dispozícii by ste mali obdobie rokov 1950 až 2014, pravdepodobnosť straty by prevyšovala 26 %. Zo 64 kalendárnych rokov skončil index v mínuse celkovo 17-krát.

S pribúdajúcou dĺžkou investičného horizontu by však uvedené percento podstatne kleslo. Medzi rokmi 1950 až 2014 bolo celkovo 55 desaťročných období, no hodnota indexu bola na ich konci nižšia ako na začiatku len v siedmich prípadoch. Pri 15-ročnom časovom horizonte by počet stratových období klesol na nulu, bez ohľadu na to, že akciové trhy zažili od roku 2000 dva veľké kolapsy. Investície do akcií teda môžu byť rizikové, no len pre niekoho, kto sa ide na trhy „hrať“.

Vrabec v hrsti

Kým prvé dva dôvody možno pripísať objektívnym faktorom, dôležitú príčinu opatrnosti investorov možno hľadať aj v subjektívnom vnímaní rizika. Skúste si predstaviť jednoduchú hru. Na jej začiatku dostanete 100 eur a môžete sa rozhodnúť. Môžete si k nim vypýtať ďalších 50 a odísť so 150 eurami, alebo zariskovať a podľa výsledku náhodného hodu mincou zinkasovať buď nič, alebo ďalšiu stovku. Prevažná väčšina ľudí by hrala rovnako – vzali by istých 150 eur v duchu „lepší vrabec v hrsti ako holub na streche“.

Druhá hra by bola trochu odlišná – už na jej začiatku by ste dostali 200 eur. Opäť máte na výber: nechali by ste z nich vziať 50 eur a hru by ste skončili, alebo by ste sa rozhodli pokračovať v nej a podľa hodenej mince buď dostali ďalších 50 eur, alebo nič. Šli by ste do rizika? Žiadne prekvapenie, urobila by tak väčšina ľudí.

Obe hry majú dve spoločné črty – priemerná šanca na výhru a aj hodnota výhry je rovnaká, menia sa len okolnosti. Vedú aj k ďalšiemu poznaniu: väčšina ľudí dá prednosť malej, ale istej výhre pred väčšou, no riskantnejšou, a zariskujú vtedy, ak čelia hrozbe neodvratnej straty. To možno povedať aj o väčšine investujúcich Slovákov. Akciové investície sú síce výnosnejšie a dlhodobo aj bezpečné, no neistota spojená s výsledkom investovania v hlavách viacerých preváži nad chladnou logikou.