Prečo sa vyhnúť panike?
Investície do akcií sú z dlhodobého hľadiska najvýnosnejšie, no každý investor by sa mal pripraviť na to, že prídu obdobia, keď sa na trhy radšej nebude chcieť pozerať. V opačnom prípade riskuje, že chladnú hlavu pri rozhodovaní vystrieda panika. A nebude to lacné.
Keď americká spoločnosť Fidelity, jeden z najstarších správcov podielových fondov na svete, analyzovala výnosy na účtoch svojich klientov, prišla k prekvapivému zisteniu. Účty s najvyššími výnosmi nepatrili profesionálnym investorom, ani finančným expertom. Ich majiteľmi boli bežní ľudia, z ktorých niektorí o akciovom trhu nemali ani páru. Jedno však spájalo všetkých – na to, že majú investované nejaké peniaze, úplne zabudli.
Zistenie správcovskej spoločnosti nie je žiadnym prekvapením, nanajvýš by ho bolo možné považovať za vcelku kurióznu správu. Akcie sú pre dlhodobé investovanie skutočne najvýnosnejšou alternatívou, no cesta za vysokými ziskami nie je priamočiara. Obdobia rastu striedajú poklesy, na ktoré sa niekedy ťažko pozerá. Väčšina investorov sa vtedy dopúšťa fatálnej chyby – podliehajú panike.
Model panického úniku
Nechať sa riadiť obavami rozhodne nie je lacná záležitosť. Aká drahá však je? Na to sa pokúsila získať odpoveď Savita Subramanianová, hlavná akciová strategička americkej Bank of America Merrill Lynch. S použitím historických údajov o vývoji akciových trhov sa podujala zistiť odpoveď na jednoduchú otázku: Ako by vyzerali výnosy investorov, ak by sa pri poklese trhov zbavili svojich investícií a na trh sa vrátili až neskôr?
Výnosy akciového trhu boli v jej modeli aproximované vývojom referenčného indexu S&P 500. K panickému výpredaju došlo, ak hodnota indexu počas jedného dňa klesla o dve percentá. Modelový investor sa na trh vrátil až s odstupom 20 dní, a aj to len vtedy, ak hodnota indexu počas tohto obdobia neklesla ešte hlbšie.
Výsledok jej zistení tiež nebude žiadnou senzáciou. „Takáto stratégia zaznamenala nižšie výnosy za celé obdobie od roku 1960 a to isté platí aj pre každú jednotlivú dekádu. Najlepšie dni na trhoch totiž spravidla prichádzajú krátko po tých najhorších,“ napísala k svojim zisteniam. Ak teda investori v panike opúšťali akciové trhy, dobrovoľne sa vzdávali „najlepších“ dní pre ich investície. Ak by s touto stratégiou začali investovať na začiatku 60. rokov minulého storočia, 100 investovaných dolárov by dnes malo hodnotu necelej tisícky.
Pokiaľ by si však zachovali chladnú hlavu (prípadne by na svoje investície z akýchkoľvek dôvodov zabudli), 100 amerických dolárov investovaných do indexu S&P 500 v rovnakom období by v súčasnosti malo hodnotu vyše 3 000 USD.
Výhodné aj v kratšom období
Nepodliehať panike však nie je výhodné len vtedy, ak je váš investičný horizont viac ako 50-ročný. V prospech triviálnej investičnej stratégie (t. j. kúpiť akciový index a držať ho) hovoria aj výsledky v jednotlivých dekádach. Nie vždy vedie takáto stratégia k zisku. Ak by niekto investoval peniaze do indexu S&P 500 na začiatku roku 2000, o desať rokov neskôr (t. j. na konci roku 2009) by jeho celková strata predstavovala 24 %. Len na osvieženie pamäti – boli to roky, v ktorých akciové trhy zaznamenali dve krízové obdobia. To prvé spustil kolaps internetových akcií (rok 2000), pod druhé sa podpísala hypotekárna kríza naberajúca globálne rozmery (2007).
Utekať z trhu pri prvom výraznejšom poklese by však ani v tomto období nebolo rozumné. Stratégia panického úteku by podľa prepočtov Bank of America vyprodukovala stratu 36 %.
Neexistuje nádej, že akciové trhy by sa v budúcnosti mali zmeniť. Budú obdobia, v ktorých ceny akcií porastú, a prídu i také, ktoré nebudú najpríjemnejšie. Trpezlivo ich pretrpieť bude určite zmysluplnejšie ako pokúšať sa vyhnúť sa im.
Dekáda po dekáde: výnosy indexu S&P 500 a stratégie panického úniku
Dekáda S&P 500 Panický výpredaj
1960 – 69 54 % 3 %
1970 – 79 17 % 17 %
1980 – 89 227 % 190 %
1990 – 99 316 % 145 %
2000 – 09 - 24 % -36 %
2010 – dodnes 84% 40%
Zdroj: Bank of America Merrill Lynch US Equity & US Quant Strategy