Pozor na akcie! Nezarábajú

Ak chcete dlhodobo investovať, určite by ste mali mať v portfóliu akcie. Zarábajú najviac, len im treba dať čas. Vážne tomu veríte? Úvodné riadky tohto textu môžu znieť ako provokácia. Skutočnosť, že akciové trhy zarábajú podstatne viac ako iné, menej rizikové investície (napr. štátne dlhopisy), bola preukázaná toľkokrát, že vo svete financií o ňom nepochybuje prakticky nik. Platí to o akciovom trhu v USA, najvyspelejšom na celom svete, ale aj o trhoch v ostatných ekonomicky rozvinutých krajinách.

Spoločným menovateľom všetkých štúdií je to, že výnosy z akciových investícií merajú na základe vývoja hodnoty diverzifikovaného portfólia. Keď médiá zobrazujú výnosy amerického akciového trhu, je vysoko pravdepodobné, že krivka znázorňuje vývoj hodnoty koša akcií 500 najväčších korporácií v USA (index S&P 500). Menej známy európsky index Euro Stoxx 50 zase meria vývoj 50 vybraných akciových titulov, s ktorými možno obchodovať na burzách v krajinách eurozóny. Pri takýchto porovnávaniach vychádza „akciový trh“ ako skutočne dobrý základ na dlhodobé investovanie.

To, čo platí o diverzifikovanom akciovom portfóliu, však – paradoxne – neplatí o individuálnych akciách. Na to, ako sa im darí, sa pozrel profesor Hendrik Bessembinder z americkej Arizona State University. Výsledok jeho analýzy môže mnohých zaskočiť: prevažná väčšina akcií, do ktorých bolo možné investovať kedykoľvek od roku 1926, počas doby svojej existencie nezarobila investorom ani toľko, koľko by zarobili investovaním do krátkodobých štátnych dlhopisov – bezpečných cenných papierov s extrémne nízkym výnosom.

Nezarobia ani 0 %

Jedným z vysvetlení, prečo je tomu tak, ponúka pohľad na výnosy individuálnych akcií, ktoré by investori zinkasovali, ak by ich držali počas celého obdobia ich existencie. V 51 % prípadov, teda vo viac ako polovici všetkých akciových titulov, by takýto výnos nedosiahol ani 0 %. Ak by teda investor – čisto hypoteticky – mohol vybrať jeden akciový titul pri jeho uvedení na burzu, investovať doň a držať ho počas celej doby existencie danej firmy – pravdepodobnosť, že by na takejto investícii prerobil, by bola vyššia ako šanca na zisk.

Ako je potom možné, že akciové trhy majú – súdiac podľa vývoja akciových indexov – dlhodobo rastúcu tendenciu? Odpoveď je skrytá v spôsobe, akým sú akciové indexy kreované. S&P 500 je, rovnako ako všetky ostatné akciové index na svete, v skutočnosti výsledkom konkrétnej investičnej stratégie. Ako každá iná, aj táto má pravidlá, kedy do akcií investovať (kedy ich zahrnúť do indexu) a kedy sa ich zbaviť (kedy ich z bázy indexu vymazať a nahradiť inými). Na to, aby sa nejaká firma mohla stať súčasťou indexu S&P 500, musí napríklad jej trhová hodnota predstavovať najmenej 5,3 mld. USD. Už tento filter zabezpečuje, že súčasťou indexu sa stávajú firmy, ktorých hodnota stúpa nahor. Nech už robia čokoľvek, sú vo svojom odvetví úspešnými.

Akciový index S&P 500 je tak vo svojej podstate investičnou stratégiou postavenou na jednoduchom predpoklade: úspešné firmy budú v budúcnosti ešte úspešnejšie, preto sa do nich vyplatí investovať. Ak sa firme naozaj darí a cena jej akcií rastie, nahor ide aj jej vplyv na celý index.

Takáto investičná stratégia má väčšiu šancu „odchytiť“ akcie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch stanú superšampiónmi. Firmy, ktoré vyrastú z garážových rozmerov na veľké korporácie a stanú sa synonymom úspechu. Nie je ich veľa, no stačí pár takýchto mien a hodnota celého akciového indexu ide nahor.

Ak by ste preto v budúcnosti mali pokušenie staviť svoje úspory na prísľuby mohutného úspechu nejakej neznámej firmy, nepodľahnite mu. Šanca na to, že trafíte do víťaza, je extrémne malá.

Porovnanie podielových fondov nájdtete TU.