Investujte, akoby ste splácali hypotéku

Zásluhou hypotekárneho boomu pribúda ľudí, pre ktorých bude nehnuteľnosť v budúcnosti najhodnotnejším aktívom v ich vlastníctve. Mohli by nimi byť aj dlhodobé investície. Stačilo by, ak by sme na investovanie pozerali podobne ako na hypotéku.

Slováci nerozumejú investovaniu, tvrdia už niekoľko rokov prieskumy. Aj preto len málokto dokáže využiť jeho potenciál naplno. Na druhej strane, hypotékam rozumie každý. Pochopiť splácanie úveru, pomocou ktorého možno financovať kúpu nehnuteľnosti, nie je žiadna veda. Okamih pravdy: ak chápete, ako funguje hypotéka, viete všetko, čo potrebujete vedieť pre úspešné investovanie.

Limity a možnosti

Hlavný dôvod, prečo bude v budúcnosti pre väčšinu Slovákov najhodnotnejším aktívom nehnuteľnosť a nie investície, je spôsob uvažovania. Keď kupujeme byt alebo dom, pozeráme na svoje finančné limity. Akú veľkú hypotéku dokážem splatiť pri svojom príjme? Nie je to ideálny pohľad (extrémne nízke úrokové sadzby
tu nebudú dlho), no takéto uvažovanie je prirodzené. Ak nám po odpočítaní splátky úveru ostane dostatok peňazí na živobytie, siahneme po ňom.

Pri investovaní už takto neuvažuje prakticky nik. Kým pri hypotéke najskôr zaplatíme banke a svoje výdavky prispôsobíme sume, ktorá ostane k dispozícii, pri investovaní sa spravidla orientujeme podľa toho, čo nedokážeme minúť. Ostáva nám na konci mesiaca na účte okolo 100 eur? Potom môžeme investovať najviac takúto sumu. Pri investovaní do vlastnej nehnuteľnosti (splácanie hypotéky) sa orientujeme podľa vlastných finančných limitov, v prípade dlhodobých investícií podľa možností.

Železná pravidelnosť

Splátky hypotekárneho úveru posielame banke pravidelne, v mesačných intervaloch. Je jedno, či sa ekonomike darí alebo zažíva ťažšie časy. Nikoho nezaujíma, ako sa vyvíja trh s nehnuteľnosťami. Dokonca ani to, či náhodou nie je cena bytu alebo domu nižšia ako pred rokom. Predpovede o tom, ako sa trh s bytmi
bude vyvíjať v ďalších mesiacoch, nezaujímajú nikoho. Každá mesačná splátka znamená zníženie záväzku voči banke a posúva nás o mesiac bližšie k tomu, že nehnuteľnosť bude výlučne naša.

Aj v tomto smere uvažujeme pri investovaní odlišne. Na vlastnú škodu. Už keď začíname s dlhodobým investovaním, zisťujeme názory expertov. Nie sú ceny akcií príliš vysoko? Nebolo by lepšie počkať ešte pol roka na prípadný pokles a začať až potom? Neskôr, keď už s investovaním začneme, prídu podobné pochybnosti. Ceny akcií prudko poklesli, je to predzvesť ešteväčšieho pádu? Alebo dlhšej krízy? Podobné otázky sú prirodzené a má ich každý, odpovede však nepozná nik. Emócie, ktoré takáto neistota vyvoláva, narušia zabehnutú rutinu. Napríklad dovtedy, kým sa pri čítaní finančných správ nebudeme cítiť
komfortnejšie. Riadenie sa pocitmi je však najhoršou investičnou stratégiou, po ktorej môžete siahnuť. Stratégia je v tomto prípade prisilné slovo. Ak do procesu investovania vmiešame vlastné pocity, nejde už o investovanie, ale o gambling.

Investičný horizont

Pri kúpe nehnuteľnosti nie je pre nás problém siahnuť po hypotékach so splatnosťou 20 či 30 rokov. To je dostatočne dlhé obdobie, aby počiatočná investícia – ktorá je už na začiatku najväčšia, akú ľudia v živote urobia – bola na konci tohto obdobia výrazne vyššia. Ak dnes investujete do nehnuteľnosti 80-tisíc eur (jej súčasná trhová cena), tak po splatení 30-ročnej hypotéky a priemernom ročnom zhodnotení o 3 % bude jej cena viac ako 194-tisíc eur. Viac ako dvojnásobok pôvodnej investície.

Identická logika platí aj pri dlhodobom investovaní. Pri ňom nie sú pritom nepravdepodobné ani vyššie percentá zhodnotenia. Problém je v tom, že o dlhodobom investovaní uvažujú ľudia až vo chvíli, keď si už dlhodobý časový horizont nemôžu dovoliť. Je bežné, že na zabezpečenie dôchodku začínajú Slováci reálne investovať až po štyridsiatke, niekedy aj neskôr. Oberajú sa tak o čas, ktorý môže zhodnoteniu ich úspor výrazne pomôcť.

Prehľad podielových fondov dostupných na trhu nájdete TU.