Investovanie je biznis. Berte to tak

Investujete svoje peniaze profesionálne? Nie, nepýtame sa na to, či vaše úspory spravujú profesionálni finanční manažéri (veríme, že áno). Ak sa však chcete vyhnúť nemilým prekvapeniam, mali by ste sa na investovanie pozerať ako na biznis.

Zdôraznením paralely medzi investovaním a biznisom nechceme veci komplikovať. Práve naopak. Investovať s rozumom neznamená nutnosť riešiť komplexné rovnice ani pokúšať sa hádať, čo prinesie budúcnosť. Aby však investovanie malo zmysel a úspech, malo by mať tri základné atribúty, na ktorých je postavený aj svet biznisu.

Základná otázka: cieľ

Každá firma formálne vzniká dňom svojho založenia, no jej podnikanie sa začína už podstatne skôr – v hlavách jej majiteľov. Nik nevytvorí spoločnosť a až následne sa začne zamýšľať nad tým, čo by mala robiť, aby vytvorila zisk.

Pri investovaní sme na tom podobne. Každý má vlastné ciele a predstavy toho, čo by chcel v budúcnosti dosiahnuť, a k dispozícii má aj viacero nástrojov, po ktorých možno siahnuť. Pre niekoho môže byť hlavným cieľom vytvorenie dostatočnej sumy úspor na to, aby o 30 rokov mohol odísť komfortne do dôchodku. Pre iného je ambíciou vytvorenie portfólia, ktoré by v budúcnosti mohlo generovať pasívny pravidelný výnos vo forme dividend alebo kupónových výnosov (v prípade dlhopisov). Alebo vytvorenie kapitálu, z ktorého bude môcť deťom financovať kvalitné štúdium.

Orientácia na cieľ je dôležitá aj z iného dôvodu – má motivačný rozmer. Tvorba aktív je prakticky vždy spojená s nárokmi na disciplínu. Ak ste zamestnanec, ktorý každý mesiac dostáva výplatu na účet, musíte mať dobrý dôvod na to, aby ste po zaplatení všetkých nutných výdavkov a účtov neminuli všetko, čo zostane. Pokiaľ neexistuje cieľ, ktorý skutočne chcete dosiahnuť, budete mať pramálo dôvodov na to, aby ste konali inak. Naopak, ak budete mať na pamäti svoj cieľ a bude pre vás aj naozaj dôležitý, máte silnú motiváciu robiť všetko, čo vás k jeho dosiahnutiu priblíži.

Plán, ktorý funguje

Vlastníctvo cieľa je pre biznis aj úspešné investovanie nevyhnutnou, no nie postačujúcou podmienkou. O tom, či jeho dosiahnutie je reálne alebo je skôr predstavou z ríše snov, rozhoduje aj to, ktorou cestou sa za ním vyberiete.

Jednoduchý prípad na ilustráciu: skúste si predstaviť, že vaším cieľom je vytvoriť si aktíva (úspory) vo výške desaťtisíc eur. Ako to dosiahnuť? Spôsobov je niekoľko.

Teoreticky by mohlo fungovať šťastie. Napríklad v podobe výhry v lotérii. Každý týždeň možno pri televíznom žrebovaní štátnej lotérie vidieť atraktívne sumy, ktoré možno vyhrať. Je takáto výhra možná? Samozrejme, že je. Inak by pre prevádzkovateľa lotérie nemalo zmysel lákať ďalších a ďalších klientov. Je však vysoká výhra pravdepodobná? Tu už odpoveď zďaleka nie je taká povzbudivá. Urobíte preto lepšie, ak na šťastie v lotérii zabudnete ako na spôsob zabezpečenia svojho budúceho dôchodku (alebo iného finančného cieľa).

Našťastie, k sume desaťtisíc eur sa možno dopracovať aj iným, dôveryhodnejším spôsobom. Jednoduché prepočty ukazujú, že ak by ste si napríklad dokázali každý mesiac odložiť bokom 30 eur a túto sumu každý rok zvyšovali o dve percentá (t. j. v budúcom roku by to už bolo 30 eur a 60 centov), pri predpokladanom ročnom zhodnotení o dve percentá by ste sumu desaťtisíc eur videli na svojom účte po necelých 20 rokoch. Dlhý čas? Možno áno, no všimnite si, že v príklade sme použili veľmi konzervatívny odhad zhodnotenia.

Zhodnotenie na úrovni 2 % je vhodné predpokladať skôr pri opatrných formách investovania. Ak by ste očakávaný výnos zdvojnásobili (t. j. namiesto 2 % použili 4 %), vytvorenie uvedenej sumy úspor by sa skrátilo približne o tri roky. A ak by ste neodkladali bokom mesačne 30, ale 100 eur? Pri očakávanom zhodnotení na úrovni 4 % a predpoklade postupného zvyšovania investovanej čiastky by ste sumu prevyšujúcu desaťtisíc eur videli na svojom účte už na konci siedmeho (!) roku.

Železná pravidelnosť

Mohla by sa firma považovať za úspešnú, ak by mala tendenciu znenazdajky zatvoriť svoje brány a dať si „prestávku“? Ak vám je takáto predstava smiešna, je to pochopiteľné.

To, čo v tomto prípade vzbudzuje úškrn, je pritom, paradoxne, častým javom pri investovaní. Nemáme tým na mysli situácie, keď sa vyskytnú vážne a objektívne dôvody, pre ktoré napríklad musí človek prestať s pravidelným investovaním (napr. ak sa stane nezamestnaným). K takémuto kroku však ľudia majú tendenciu pristupovať aj vtedy, keď ich motivácia je vysoko subjektívna.

Typickým príkladom by mohli byť výkyvy trhov. Nie je tomu tak dávno, čo akciové trhy predviedli po prepuknutí globálnej finančnej krízy prepad, aký sa často nevidí. V médiách pribúdali pesimisti, ktorí svetu veštili finančný armagedon a priživovali sa na atmosfére strachu. To bolo v rokoch 2008 a 2009. A dnes? Akciové trhy po celom svete sa dokázali rýchlo spamätať a straty spôsobené krízou nielenže vymazali, ale zamierili ešte vyššie.

Investovať bez emócií nie je v žiadnom prípade jednoduchá úloha. Rovnako ako riadiť akýkoľvek biznis v čase krízy. Žiadna stratégia, ktorú investičný svet pozná, však nefunguje tak, že je riadená pocitmi. Ak si okolnosti vyžadujú úpravy, je potrebné ich urobiť. Konečný úspech alebo zlyhanie je však vždy individuálnou voľbou.