Investovanie a riziká, ktoré podstupujete
Vyhýbať sa riziku za každú cenu nie je zvyčajne dobrá voľba. Môže to byť dokonca to najväčšie riziko.
Frederick Smith bol v koncoch. Do svojej doručovateľskej firmy Federal Express dal už väčšinu vlastného majetku a spoločnosť General Dynamics, ktorá jeho podnikateľský start-up dovtedy podporovala, práve odmietla ďalšiu finančnú injekciu. Bol piatok a F. Smith vedel, že na začiatku týždňa bude musieť zaplatiť 24-tisíc dolárov za palivo pre lietadlá, ktoré doručovali balíky po celom svete. Problém bol v tom, že na účte mal posledných 5-tisíc dolárov.
Keď nasledujúci pondelok prišiel do práce výkonný riaditeľ spoločnosti Roger Frock, všimol si, že Federal Express mal na bankovom účte 32-tisíc dolárov. Prekvapený požiadal o vysvetlenie zakladateľa firmy. Jeho odpoveď ho však zaskočila: „Rokovania s General Dynamics nič nepriniesli a vedel som, že v pondelok peniaze budeme potrebovať. Sadol som teda na lietadlo do Las Vegas a tam som vyhral 27-tisíc dolárov.“
Riskovať posledné peniaze, ktoré firma mala, v blackjacku? Pre výkonného riaditeľa to bol nezodpovedný hazard zakladateľa spoločnosti. Nie však pre F. Smitha. „Aký je v tom rozdiel? Ak by sme nemali čím zaplatiť za palivo, aj tak by sme už nemohli lietať.“
Riziká nemiznú. Menia svoju podobu
Príbeh raného obdobia firmy, ktorá je dnes po celom svete známa ako FedEx, nie je len výpoveďou o podnikateľskej odvahe. Je aj ukážkou toho, že nerobiť nič môže byť niekedy horšie ako ísť do veľkého rizika. A že rizika sa takmer nikdy nemožno zbaviť, iba ho vymeniť za iné. Porovnateľne veľké, i keď menej viditeľné.
Typickým príkladom môže byť tendencia ľudí investovať bezpečne za každých okolností. Aj vtedy, ak ide o zabezpečenie budúceho dôchodku, čo je méta často vzdialená niekoľko desiatok rokov. O investovaní do akcií už počuli mnohokrát, niektorí z nich si dokonca pamätajú aj finančnú krízu spred desiatich rokov. Akciový trh je pre nich len finančným kasínom, v ktorom môžu so šťastím vyhrať alebo o svoje peniaze prísť.
Robia preto pochopiteľnú voľbu – siahnu po „bezpečných“ investíciách. Niekedy preto, lebo vedia, že výnosy v dlhopisových fondoch zďaleka nelietajú tak ako výnosy na akciových trhoch. Inokedy im stačí, že fond má v názve neodolateľný prívlastok „garantovaný“. Kto by nechcel investovať a neriskovať pritom
prakticky nič?
Má to však háčik. Investícia do „bezpečných“ dlhopisov býva síce menej riskantná ako nákup akcií, no takáto voľba len transformuje jedno riziko za iné. Vývoj dlhopisovej investície bude zrejme menším náporom na psychiku ako sledovanie výkyvov akciových trhov, no investori musia čeliť novému riziku, o ktorom im predtým nik nepovedal: riziku toho, že keď pôjdu do dôchodku, ich úspory nebudú dostatočné.
V situácii, keď riziko nemožno „vymazať“, len ho vymeniť za iné, je rozhodujúca jediná otázka: Ktoré riziko je viac akceptovateľné? Ak niekomu nerobí dobre sledovanie krátkodobých výkyvov akciových trhov, existuje triviálny spôsob jeho utlmenia: nesledovať každý záchvev na Wall Street. To, čo sa na trhoch udialo včera alebo za posledný týždeň, i tak nič nehovorí o tom, ako sa budú akcie vyvíjať v nasledujúcich 30 rokoch.
Posúdenie odlišných foriem rizika nevedie vždy k akceptovaniu zdanlivo riskantnejšej voľby. Ak je niekto živiteľom rodiny a jeho príjem je pre domácnosť existenčne dôležitý, môže sa spoliehať na to, že budúcnosť neprinesie žiadne kruté prekvapenia. Alternatívnou voľbou by mohlo byť poistenie pre prípad, že sa tak stane. Ktoré riziko je viac akceptovateľné? Väčšina ľudí by urobila lepšie, ak by bola poistená pre prípad nepredvídaného prekvapenia.
Cena za komfort
Príbeh spoločnosti Federal Express je aj ukážkou toho, že nerobiť nič môže byť tou najhoršou možnosťou zo všetkých (vrátane tých skutočne riskantných). Mnoho ľudí má tendenciu ostávať v zamestnaní, ktoré ich nenapĺňa a neponúka ani možnosti ďalšieho profesionálneho rastu, len preto, lebo existujúci stav je pre nich pohodlný. Každý mesiac môžu počítať s pravidelným príjmom a sú zvyknutí na zabehaný rytmus príchodov do práce a odchodov z nej, vrtochy kolegov a svojich šéfov. Takéto prostredie však býva pre profesionálny úspech prekážkou, nie priaznivým podhubím. Dôkazom sú aj pribúdajúce prípady „vyhorenia“, na ktoré ešte aj dnes mnohí pozerajú s nepochopením („Ako si mohol odísť z takej dobre platenej pozície? Čo by som za také miesto dal ja!“).
Ísť do rizika a opustiť pocit komfortu nie je problémom len pre ľudí, ale aj zabehnuté firmy. Firma Kodak bola viac ako storočie symbolom fotografie a filmovania, jednou z ikon korporátnej Ameriky. V polovici 70. rokov minulého storočia vyvinula ako prvá na svete digitálny fotoaparát. Vedenie spoločnosti sa však rozhodlo, že tento produkt nebude ďalej rozvíjať, pretože by ohrozil ich biznis s filmami. Zotrvanie v zabehnutých koľajach ikonického giganta fakticky pochovalo.