Investori, dávajte si pozor na toto. Tri najväčšie chyby pri investovaní.

Chcete, aby vaše investície zarobili čo najviac? Sledujete denne kvôli tomu správy z finančných trhov? Alebo myšlienku investovať ešte odkladáte na neskôr? Ak ste aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali kladne, je možné, že ste na ceste stať sa zlým investorom.

Nik, kto svoje úspory investuje na finančných trhoch, to nerobí s úmyslom stratiť ich. Reálne skutky však bývajú iné. Nasledujúce chyby patria do arzenálu tých, ktorých sa bežní ľudia dopúšťajú pri investovaní najčastejšie a ktoré zvyčajne prinášajú trpké skúsenosti.

Investičná chyba č. 1: Snaha zarobiť čo najviac

Investovanie nie je cieľ, ale cesta k dosiahnutiu cieľa. Znie to ako triviálna veta, no mal by ju nosiť v hlave každý, kto sa so svojimi peniazmi vydal na finančné trhy (alebo o tom ešte len uvažuje). Nepriamo vyjadruje základný investičný princíp: Skutočnou úlohou investora je dosiahnutie finančných cieľov. Tými môže byť zabezpečenie komfortného dôchodku alebo zabezpečenie stabilného príjmu. Alebo čokoľvek iné.

Definícia finančných cieľov je pri investovaní kľúčová. Ak ich investor nemá a jeho ambíciou je „zarobiť čo najviac“, je na tom podobne, ako keby vyrazil na cestu a nevedel, kam sa chce dostať. Poznanie investičného cieľa je rozhodujúce kritérium pre určenie cesty k jeho naplneniu. Investovať do akcií určite nebude rozumné odporúčať niekomu, kto si bude chcieť zo svojich úspor kupovať o dva roky nové auto. Na druhej strane, bezpečné dlhopisové fondy nebudú optimálnou voľbou pre mladého človeka, ktorý začína prezieravo myslieť na budúci dôchodok.
Na pamäti je dôležité mať ešte jedno: na finančných trhoch idú výnosy a podstupované riziká ruka v ruke. Z tohto pravidla neexistuje výnimka. Trhy ponúkajú nástroje, ktoré umožňujú rozprávkovo rýchlo zbohatnúť, no zahrávanie sa s nimi už nie je zodpovedné investovanie, skôr gambling. Zameranie sa na maximalizáciu výnosov a ignorovanie rizík vedie spoľahlivo k stratám.

Investičná chyba č. 2: Odkladanie na neskôr

Dlhodobé ciele majú jednu základnú nevýhodu: sú také vzdialené, že sami poľahky uveríme tomu, že ešte majú čas. Mladým absolventom stredných a vysokých škôl býva zvyčajne prednejšie užívanie si prvých výplat než uskromňovanie sa s príjmom. Potom príde klasický životný cyklus, ktorý dodá ďalšie argumenty pre investičnú prokrastináciu (odkladanie vecí na neskôr): založenie rodiny, výchova detí, splácanie hypotéky, spotrebných úverov…
Takýto prístup je riskantný z dvoch dôvodov. Povedzme, že cieľom je vytvorenie finančných úspor vo výške 100 000 eur, ktoré budú k dispozícii v čase odchodu do dôchodku. Čím neskôr s tvorbou aktív začneme, tým viac bude potrebné odkladať „bokom“ každý mesiac. O tomto riziku vie každý profesionálny finančný poradca či sprostredkovateľ. Koniec koncov, ukázať to v praxi, na konkrétnych číslach, nie je veľký problém.

Druhé riziko investičnej prokrastinácie je už viditeľné menej: neskorší začiatok tvorby aktív zužuje množinu finančných nástrojov, ktoré možno využiť. V mladom veku niet v otázke zabezpečenia budúceho dôchodku lepšie odporučenie ako siahnuť po akciách. To však neplatí pre tých, ktorí si na túto „potrebu“ spomenú napríklad vo veku 55 rokov, teda len pár rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Skrátenie investičného horizontu robí v ich prípade akcie mimoriadne riskantnou voľbou, ktorá nemusí priniesť očakávaný výsledok.

Investičná chyba č. 3: Neustále sledovanie výkyvov

Ak má investovanie do akcií či podielových fondov nejaké nevýhody, tak medzi ne určite patrí možnosť sledovať ich výkyvy prakticky denne. Nevýhodou je to najmä preto, že už malé pohyby trhov dokážu „nakopnúť“ človeka k nesprávnemu rozhodnutiu. Stačí, ak napríklad akciové trhy poklesnú o 5-10 %, a v médiách začnú pribúdať proroctvá ďalšieho burzového krachu (tak to bolo aj v roku 2016). Väčšina individuálnych investorov prepadne panike, predá všetko, čo má, aby o pár dní len neveriacky sledovala, ako trhy opäť mieria nahor. Tentoraz bez nich.
Niet divu, že keď analytici jednej z amerických správcovských spoločností analyzovali, komu patria najziskovejšie účty v ich správe, výsledkom bolo zistenie, že to boli ľudia, ktorí na svoje účty doslova zabudli. Aj oni mali možnosť sledovať tie isté správy ako ktokoľvek iný, no na rozdiel od ostatných nemali nutkanie niečo na základe získaných informácií robiť.

Podčiarknuté a sčítané: ak je zrejmé, čo ľudí robí zlými investormi, nemal by byť veľký problém nájsť spôsob, ako pomenovaným rizikám predísť.

Mohlo by Vás zaujimať porovnanie programov pravidelného investovania dostupných na slovenskom trhu.

Autor: Michal Nalevanko