Invalidný dôchodok: Aké sú najčastejšie diagnózy?

Invalidný dôchodok predstavuje dávku, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Toto poistenie je súčasťou dôchodkového systému. Ak ste boli zamestnancom, zamestnávateľ za vás odvádzal príspevky, alebo ste si invalidné poistenie platili ako osoba samostatne zárobkovo činná, prípadne ste ho platili dobrovoľne, resp. v niektorých prípadoch ho za vás hradil štát.

Hlavným cieľom invalidného dôchodku je poskytnúť poistencovi finančnú podporu v prípade, že dôjde k poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu.

Najčastejšie diagnózy, ktoré vedú k priznaniu invalidného dôchodku

Diagnózy na invalidný dôchodok podľa typu určujú percentuálny pokles schopnosti osoby vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok poskytuje finančnú podporu v prípade, že dôjde k zníženiu schopnosti pracovať v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu známeho ako invalidita. Tento stav sa považuje za dlhodobo nepriaznivý, ak spôsobuje pokles pracovnej schopnosti o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Lekár posudzuje tento zdravotný stav ako dlhodobý, čo znamená, že pretrváva spravidla dlhšie ako jeden rok.

• infekčné a parazitárne choroby  – tuberkulóza, tuberkulóza iných orgánov a systémov, zistenie HIV-infekcie bez klinických príznakov, syndróm lymfadenopatie,
• choroby krvi, krvotvorných orgánov a poruchy imunitných mechanizmov, poruchy imunity,
• chronický únavový syndróm,
• endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok,
• duševné poruchy a poruchy správania,
• nervový systém (poškodenie mozgu, miechy a periférnych nervov),
• choroby zmyslových orgánov ako zrak, sluch,
• choroby dýchacej sústavy,
• choroby obehovej sústavy srdca a ciev,
• choroby tráviacej sústavy ako pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo, pečeň, žlčové cesty, podžalúdková žľaza,
• prietrž,
• choroby kože a podkožného väziva,
• pohybový a podporný aparát – chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach, svalov,
• postihnutie končatín,
• postihnutie obličiek,
• ochorenie močových ciest,
• choroby pohlavných orgánov,
• stavy po traume (úraze) ako hlava a tvár,
• kombinované postihnutie zraku a sluchu.

 Rôzne diagnózy sa líšia v rozsahu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu, ktorá vám bude priznaná, závisí od posudkového lekára. Niektoré ochorenia majú širšie rozpätie, zatiaľ čo iné sú hodnotené konkrétnym percentom.

Kompletný zoznam diagnóz a chorôb nájdete na webe UPSVaR

Zdravotné problémy, ako sú choroby pohybového aparátu, srdcovo-cievne ochorenia, a psychické poruchy

Duševné choroby a poruchy správania

Pri hodnotení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôležité zohľadniť vývoj osobnosti v afektívnej a emocionálnej oblasti, schopnosť adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Percentuálny pokles schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje na základe pretrvávajúcich symptómov vyplývajúcich z orgánového alebo psychického postihnutia uvedeného v tejto prílohe.

Syndrómy porúch správania, ktoré sú spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi, ako sú mentálna anorexia alebo sexuálne poruchy, ktoré nie sú spôsobené organickými poruchami alebo chorobami, sa taktiež zohľadňujú.

Ťažké poruchy, ktoré ohrozujú život, nezvládnuteľné primitívne pudové správanie, stavy vyžadujúce ústavnú liečbu, ako aj ťažké poruchy výživy a podstatné zníženie výkonnosti organizmu (napríklad adynamia, anémia, hypoproteinémia) sú takisto dôležitými faktormi pri posudzovaní.

Choroby pohybového aparátu

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovuje na základe funkčného postihnutia, ktoré súvisí s obmedzením pohybu v kĺboch, a jeho dopadu na ostatné systémy a orgány. Pri hodnotení pohybových a degeneratívnych zmien je potrebné porovnať ich rozsah a výskyt s normami pre danú vekovú skupinu. Röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny samy o sebe nevedú k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rovnako ako fakt, či bola na končatine alebo chrbtici vykonaná operácia, alebo či existuje súvislosť s úrazom.

Pri chronických zápaloch kĺbov je dôležité zohľadniť nielen poruchu funkcie, ale aj aktivitu chorobného procesu. V prípade celkovej osteoporózy alebo osteomalácie (napríklad pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych problémoch alebo poškodení obličiek) závisí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od rozsahu a stupňa patologických zmien v skelete a od súvisiacej poruchy funkcie.

Pri poraneniach svalov a šliach sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje na základe funkčnej poruchy a postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie môžu nastať ruptúry svalov, avšak tieto sú zriedkavo príčinou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Choroby srdcovo-cievne

Pri srdcovo-cievnych ochoreniach sa percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa klasifikácie NYHA.
Podľa New York Heart Association rozlišujeme pri srdcovom zlyhávaní 4 stupne:

• NYHA I – výsledky vyšetrení nie sú v norme, no pacient aj napriek tomu nepociťuje ťažkosti.
• NYHA II – pacient pociťuje ťažkosti pri väčšej fyzickej námahe.
• NYHA III – ťažkosti sa objavia už pri malej námahe, v pokoji ustúpia.
• NYHA IV – pacientovi je ťažko aj v úplnom pokoji.

Choroby srdca a ciev (tepien), ktoré sú spôsobené aterosklerózou, ako aj neaterosklerotické ochorenia, ako sú chlopňové vady, otvorené predsieňové septum, hypertenzia (HTN) a kardiomyopatia, predstavujú významnú skupinu zdravotných problémov. Ochorenia vyplývajúce z rozvoja aterosklerózy sú jedny z najčastejších a ich podstatou je poškodenie vnútornej výstelky tepien a častí srdca (chlopne), pričom dochádza k progresii do strednej vrstvy tepnovej steny.

Najrozšírenejšou chorobou je ischemická choroba srdca, ktorá vzniká v dôsledku zúženia ciev zásobujúcich srdce. Chronické postihnutie týchto ciev vedie k postupnému poškodeniu srdcového svalu v dôsledku trvalého nedokrvenia. V počiatočných fázach sa pacienti sťažujú na mierne ťažkosti najmä pri fyzickej námahe (napríklad bolesť za hrudnou kosťou a dýchavičnosť), avšak neskôr sa tieto ťažkosti môžu objaviť aj v pokoji. Pri akútnej forme sa hovorí o známom akútnom infarkte myokardu.

Ako sa hodnotí miera invalidity

Nárok na invalidný dôchodok máte, ak vaša schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť klesla najmenej o 40 % oproti zdravej osobe (túto skutočnosť posúdi posudkový lekár na základe vašich lekárskych správ).

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je definovaný ako stav, ktorý vedie k zníženiu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa lekárskych poznatkov by mal trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa hodnotí porovnaním telesných, duševných a zmyslových schopností poistenca s jeho dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopnosťami zdravej fyzickej osoby.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe nasledujúcich aspektov:

• lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vrátane hodnotenia liečby, diagnostických záverov, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho priebehu a plánovanej terapie,
• komplexných funkčných vyšetrení a ich výsledkov, pričom sa berie do úvahy zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, schopnosť prípravy na zamestnanie a možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť môže byť zvýšená maximálne o 10 %, ak závažnosť iných zdravotných postihnutí ovplyvňuje tento pokles. Rovnako to platí aj v prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je spôsobený viacerými zdravotnými postihnutiami, ktoré dlhodobo zhoršujú zdravotný stav.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa na účely posúdenia invalidity prehodnotí, ak sa očakáva zmena v zdravotnom stave a v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Okrem toho na priznanie invalidného dôchodku musíte mať odpracovaný dostatočný počet rokov:

• do 20 rokov – menej ako 1 rok,
• od 20 rokov do 24 rokov – najmenej 1 rok,
• nad 24 rokov do 28 rokov – najmenej 2 roky,
• nad 28 rokov do 34 rokov – najmenej 5 rokov,
• nad 34 rokov do 40 rokov – najmenej 8 rokov,
• nad 40 rokov do 45 rokov – najmenej 10 rokov,
• nad 45 rokov – najmenej 15 rokov.

Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ak sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Poistencovi, ktorý sa stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, keď má nezaopatrené dieťa alebo je doktorandom v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.

Aké dokumenty sú potrebné na podanie žiadosti

• Platný občiansky preukaz alebo cestovný pas.
• Vyplnené tlačivo Prehliadka zisťovacia – kontrolná, potvrdené ošetrujúcim lekárom.
• Doklady o ukončení vzdelania (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom alebo potvrdenie školy odkedy, dokedy štúdium trvalo).
• Potvrdenie o ukončení povinnej školskej dochádzky, ak je to potrebné na posúdenie sústavnej prípravy na povolanie; na predloženie dokladu vás vyzve zamestnanec Sociálnej poisťovne.
• Ak ste muž, potrebujete vojenskú knižku alebo potvrdenie o trvaní výkonu vojenskej služby.
• Evidenčný list dôchodkového poistenia potrebujete, ak budete aj naďalej pracovať. Predložiť ho musí váš zamestnávateľ, a preto je potrebné vopred zamestnávateľa informovať, že ste si požiadali o dôchodok.
• Rodné listy detí, ale len ak ste cudzinec alebo ak sa vaše deti narodili v cudzine, ak ste dieťa prevzali do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku, ak dieťa bolo v starostlivosti inej osoby alebo ústavu.
• Doklady preukazujúce obdobie zamestnania a výšku hrubých zárobkov, ktoré nie sú uvedené v Elektronickom účte poistenca (alebo vo Výpise z EUP).
• Potvrdenie zamestnávateľa o období zamestnania pred 1. májom 1990 v štátoch, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú medzištátnu zmluvu o sociálnom zabezpečení.
• Ak si želáte zasielať dôchodok na účet v banke, doručiť vyplnený a bankou potvrdený formulár.

Môžu byť potrebné aj ďalšie doklady podľa toho, čo ešte vo vašom prípade treba preukázať (poradí vám zamestnanec pobočky Sociálnej poisťovne).
Zdroj: Sociálna poisťovňa, UPSVaR
 
TIP OD NÁS: Nespoliehajte sa iba na invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Myslíte na svoju budúcnosť už v mladosti a poistite sa.

Zvážte zodpovedne poistenie rizika, ktoré by mohlo viesť k úplnej alebo výraznej strate vašej schopnosti zabezpečiť sebe a svojej rodine príjem. Medzi tieto riziká patrí aj poistenie invalidity rovnako ako poistenie pre prípad úmrtia.

Invalidita sa najčastejšie uznáva z dôvodu choroby, zatiaľ čo úrazy sú menej bežné. Ak máte poistenú invaliditu len v prípade úrazu (a nie aj z dôvodu choroby), poisťovňa vám v prípade vážneho úrazu neposkytne žiadne plnenie.

Zvoľte komplexné poistenie invalidity, ktoré pokrýva nielen úrazy, ale aj choroby. Uistite sa, že aj pri čiastočnej invalidite budete mať nárok na poistné plnenie.

Skontrolujte presné podmienky, za ktorých dôjde k vyplácaniu poistného plnenia. Nezabudnite si nechať vysvetliť, akým spôsobom bude plnenie vyplatené, či jednorazovo, alebo v pravidelných dávkach.

Ak sa neviete rozhodnúť a aby ste mali to najlepšie zabezpečenie, poraďte sa pred uzatvorením samotnej poistky s poistným odborníkom na Finančnom Kompase.

Autor článku: Iveta Hudákova