Európska centrálna banka pristúpila k zníženiu úrokových sadzieb.
Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok v súlade s očakávaniami opätovne znížila svoje hlavné úrokové sadzby, už štvrtýkrát v tomto roku. Rada guvernérov rozhodla o znížení troch hlavných úrokových sadzieb ECB o 25 bázických bodov. Od 18. decembra 2024 budú sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie, hlavné refinančné operácie a jednodňové refinančné operácie na úrovni 3,00 %, 3,15 % a 3,40 %.
Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej Rada guvernérov riadi nastavenie menovej politiky – vychádza z jej aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.
Proces dezinflácie pokračuje stabilným tempom. Odborné projekcie Eurosystému predpokladajú, že celková inflácia dosiahne priemerne 2,4 % v roku 2024, 2,1 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a opäť vzrastie na 2,1 % v roku 2027, keď začne platiť rozšírený systém obchodovania s emisiami v EÚ. Inflácia bez započítania energií a potravín sa očakáva na úrovni 2,9 % v roku 2024, 2,3 % v roku 2025 a 1,9 % v rokoch 2026 a 2027.
Inflácia v eurozóne má podľa najnovších projekcií ECB klesať
Ukazovatele základnej inflácie naznačujú, že inflácia sa bude dlhodobo pohybovať v blízkosti strednodobého cieľa Rady guvernérov na úrovni 2 %. Domáca inflácia mierne klesla, no zostáva zvýšená, čo súvisí najmä s pretrvávajúcim oneskoreným prispôsobovaním miezd a cien v niektorých sektoroch po predchádzajúcom výraznom raste inflácie.Odborníci Eurosystému vo svojich aktuálnych projekciách očakávajú pomalšie tempo hospodárskeho oživenia v porovnaní so septembrovými odhadmi. Hoci hospodársky rast v treťom štvrťroku vzrástol, prieskumy naznačujú jeho spomalenie v závere roka. Projekcie predpokladajú, že hospodársky rast dosiahne 0,7 % v roku 2024, 1,1 % v roku 2025, 1,4 % v roku 2026 a 1,3 % v roku 2027. Predpokladané oživenie bude založené najmä na zvyšovaní reálnych príjmov, ktoré by mali podporiť spotrebu domácností, a na raste investícií podnikov. Postupné oslabovanie vplyvu reštriktívnej menovej politiky by malo časom podporiť domáci dopyt.
Rada guvernérov sa zaviazala k dlhodobému udržaniu inflácie na cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri nastavovaní menovej politiky bude vychádzať z aktuálnych údajov a prijímať rozhodnutia na jednotlivých zasadaniach podľa potreby. Rozhodnutia o úrokových sadzbách budú založené na hodnotení inflačných vyhliadok, aktuálnych ekonomických a finančných údajoch, vývoji základnej inflácie a efektívnosti transmisného mechanizmu menovej politiky. Rada guvernérov si ponecháva flexibilitu a neviaže sa na žiadnu konkrétnu trajektóriu sadzieb.
Zdroj: ECB
Autor článku: Iveta Hudáková