Ceny akcií dlhodobo rastú, však? Omyl.

Pri investovaní je to jasné každému - akcie v dlhodobom horizonte zarobia najviac. Moment prekvapenia: nie je to pravda.

Na akciový trh práve prichádza nová firma. Má za sebou atraktívny príbeh, ponúka víziu vysokých ziskov, dopyt po nových akciách je enormný. Aká je šanca, že ak do nich vložíte svoje úspory, dokážete zarobiť viac ako na investícii do mimoriadne bezpečných, no veľmi nízko úročených krátkodobých štátnych dlhopisov?

Historické štatistiky ukazujú, že prekvapivo nízka. A to aj napriek tomu, že ceny akcií - merané akciovými indexmi - vykazujú v dlhodobom horizonte jednoznačný rastúci trend. Ako je to možné?

Komplexnú odpoveď ponúka profesor Hendrik Bessembinder z americkej Arizona State University. Pri jej hľadaní preskúmal každú jednu z 25 300 akcií, s ktorými sa začalo obchodovať v rokoch 1926 až 2016.

Výsledky jeho výskumu môžu byť pre mnohých prekvapujúcim čítaním.

●     Len 42,6 % všetkých akcií dokázalo dosiahnuť výnos, ktorý bol vyšší ako výnos z investície do tzv. T-bills (štátnych pokladničných poukážok) počas doby ich existencie.

●     Reálne zhodnotenie, ktoré sa počas 90-ročného skúmaného obdobia podarilo akciovému trhu vytvoriť, je v skutočnosti zásluha 4 % všetkých spoločností (1 092 firiem). Výnos, ktorý by investori dosiahli investíciou do ktoréhokoľvek zo zvyšných 96 % akciových titulov, by bol porovnateľný alebo nižší ako ten, ktorí by získali investovaním do superbezpečných pokladničných poukážok.

●     Desatina bohatstva, ktoré akciový trh za 90 rokov vytvoril, je dôsledkom zhodnotenia akcií piatich firiem: Exxon Mobil, Apple, Microsoft, General Electric a IBM.

Zhrnuté a podčiarknuté: hoci prevažná väčšina firiem, ktorých akcie bolo možné kúpiť od roku 1929, nedokázala počas trvania svojej existencie zarobiť svojim majiteľom viac ako pokladničné poukážky s nízkym úrokom, akciový trh aj napriek tomu ponúkol investorom najvyššie zhodnotenie.

Ilúzia rastu

 Historické štatistiky, ktoré potvrdzujú najvyššiu dlhodobú ziskovosť akciových trhov, nevychádzajú z toho, ako sa darí jednotlivým akciám, ale merajú zmeny v hodnote vybraných akciových indexov. Pre americkú Wall Street je dôležitý index S&P 500 alebo Nasdaq, pre európske fondy Euro Stoxx 50. Konštrukcia týchto burzových barometrov je dôvodom toho, že akciové trhy vykazujú dlhodobú tendenciu rásť.

Moderné akciové indexy sú v skutočnosti zrkadlom špecifickej investičnej stratégie: kúp úspešné spoločnosti a drž ich, kým cena ich akcií ide nahor. V žiadnej informačnej brožúre o indexe S&P 500 podobnú vetu nenájdete, no nájdete iný výraz, ktorý je vo svete financií synonymom úspešnej spoločnosti: trhová kapitalizácia.

Trhová kapitalizácia je teoretická hodnota firmy. Stačí vynásobiť celkový počet akcií ich aktuálnou trhovou cenou a výsledkom je suma, na ktorú akciový trh oceňuje tú-ktorú spoločnosť. Čím vyššia cena, tým vyššia hodnota celej firmy. Jednoduchá logika.

Aby sa akcie firmy mohli stať súčasťou indexu S&P 500, musí sa vypracovať na jednu z najväčších v USA. Podľa aktuálnych podmienok tvorcov indexu musí byť jej trhová kapitalácia najmenej 8,2 mld USD a s jej akciami sa musí aktívne obchodovať (podmienka likvidity). Na to, aby nejaká spoločnosť mohla tieto podmienky splniť, musí mať za sebou úspešný príbeh, ktorého súčasťou bol rast ceny jej akcií a tým aj hodnoty celej firmy. Keď sa jej dariť prestane, jej miesto v indexe preberie iná.

Pri takto nastavenom mechanizme vytvárania akciového indexu je nemožné, aby sa do neho nedostali najúspešnejšie firmy. Tie, ktorých akcie môžu porásť ešte o tisícky percent a potiahnuť nahor aj hodnotu celého indexu. A vytvárať tak ilúziu, že na trhu sa dlhodobo darí všetkým akciám.