Akciové trhy sú po rokoch rastu v korekcii

Svetové akciové trhy pred niekoľkými týždňami vystrašili investorov prudkými poklesmi. Navzdory všetkým pesimistickým očakávaniam sa pomaly zotavujú a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že tento trend by sa mal v blízkom období otočiť.

Azda najväčším magnetom pozornosti na finančných trhoch je americká centrálna banka (Fed). Investori už mesiace očakávajú, že centrálni bankári prídu so správou o opätovnom zvyšovaní úrokových sadzieb. Už začiatkom tohto roka, keď sprísnenie menovej politiky v USA v roku 2015 vyzeralo ako hotová vec, sme na tomto mieste upozornili na reálnosť takmer nepredstaviteľného scenára: ponechanie úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni počas celého roka. Na konci októbra to vyzerá, že táto predpoveď – hocijako uletená – nemá ďaleko od naplnenia. Najväčšej ekonomike sveta stále chýbajú presvedčivé dôvody na to, že je vhodný čas utlmiť ekonomickú aktivitu v krajine.

Investorom na akciových trhoch preto ostáva jediná možnosť – vyčkávať. To, že momentálne sa trhy s akciami nachádzajú v korekcii, nie je nič výnimočné, skôr naopak. Prudký rast akciových trhov počas posledných rokov je dostatočný dôvod na to, aby investori neboli zaskočení ani vtedy, ak ceny akcií dlhšie obdobie nebudú vykazovať oslňujúce zisky.

Presne to sa zatiaľ aj deje. Americký akciový trh je dnes približne tam, kde bol na začiatku roku 2015. Index S&P 500 je zhruba dve percentá vyššie, technologicky orientovaný Nasdaq Composite, naopak, o dve percentá nižšie. O niečo lepšie sú na tom indikátory európskych a ázijských búrz: nemecký index DAX vykazuje od začiatku tohto roka zhodnotenie okolo štyroch percent, japonský Nikkei o dva percentuálne body viac.

Ak v nasledujúcich týždňoch môže vo svete akciových trhov niečo výraznejšie zamiešať karty, budú to dva faktory: centrálni bankári a začínajúca sa výsledková sezóna. Tá môže priniesť čokoľvek, takže vyčkávanie znie ako jediná možnosť, ktorá investorom ostáva.

**************************************

Dlhopisové trhy

Slovenský rekord: po prvýkrát dlhopisy so záporným úrokom

Slovensko po prvýkrát v histórii predalo investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou. Na tri roky si požičalo 112 miliónov eur, za ktoré zaplatí priemerný výnos -0,0449 % p. a. Všetky cenné papiere kúpili zahraniční investori, domáce finančné inštitúcie žiadali lepšie podmienky. „Naše dlhopisy sú skvelou príležitosťou pre investorov,“ neskrýval po predaji spokojnosť minister financií. Otázka je, ako môžu byť pôžičky so záporným úrokom skvelou investičnou príležitosťou?

Hoci Slovensko predalo záporne úročené dlhopisy investorom po prvýkrát, nie sme prvou krajinou, ktorej sa podarilo takto výhodne si požičať. V eurozóne je podobných príkladov viacero. V prípade Slovenska nemajú investori dôvod predpokladať, že z krajiny sa stane nedôveryhodný dlžník, ktorý by svoje záväzky nesplácal. To, že sa pridá k zoznamu krajín výhodne predávajúcich svoje dlhopisy, preto nie je prekvapením.

Odpoveď na pôvodnú otázku je potrebné hľadať v dôvodoch, prečo by investori vôbec kupovali štátne dlhopisy za takýchto podmienok. Prvým dôvodom sú reálne výnosy. Hoci sa ECB už niekoľko mesiacov pokúša manipulovať finančné trhy svojím programom kvantitatívneho uvoľňovania, jeho efekty zatiaľ nevidno. Miera inflácie sa drží nebezpečne nízko a nik nemôže vylúčiť riziko, že eurozóna sa vráti (aj keď len dočasne) do deflácie. Ak by miera poklesu spotrebiteľských cien bola vyššia ako záporné úroky, ktoré investori zaplatili, stále by na tom boli dobre – ich reálny výnos by bol kladný.

Druhým (a nemenej dôležitým) dôvodom je fakt, že investori musia byť realisti a nemôžu čakať, že trend sa otočí. Na trhu štátnych dlhopisov vystupuje ECB ako kupec, ktorý je ochotný nakúpiť dlhopisy za miliardy eur. To spôsobuje, že dlhopisy sa stávajú vzácnejšou komoditou. Vzácnosť ide ruka v ruke s cenou a dlhopisy nie sú výnimkou. Čím vyššie ide ich cena, tým nižšie sa prepadajú výnosy.

Navyše, na trhu existuje špecifická skupina investorov, ktorí do štátnych dlhopisov, ktoré spĺňajú základné podmienky bonity, jednoducho investovať musia, pretože im to prikazuje legislatíva. Patria sem napríklad životné poisťovne, vytvárajúce technické rezervy s dominantným zastúpením štátnych dlhopisov. Alebo penzijné fondy, ktoré musia investovať konzervatívne a zákony im povoľujú len štátne dlhopisy.

Záporné úrokové sadzby teda nie sú len výpoveďou o tom, ako dobre je tá-ktorá krajina hodnotená investormi. Dôvera je síce dôležitá, no Slovensko (a ďalší dlžníci) viac profitujú z toho, že v ich prospech hrajú aj iné faktory, na ktoré samo dosah nemá.