Akciové trhy rastú, prepisujú historické rekordy

Hrozba vyšších úrokov v USA? Záporné úrokové sadzby inde vo svete? Bublina na trhu s dlhopismi? Čína? Brexit? Investori na akciových trhoch akoby zabudli na čokoľvek, čo ešte prednedávnom označovali ako riziko.

Aj takto možno interpretovať ojedinelú eufóriu na vyspelých akciových trhoch. Platí to predovšetkým o USA, kde v polovici augusta dosiahli všetky tri najsledovanejšie akciové indexy – Dow Jones Industrial Average, S&P 500 a Nasdaq – v rovnaký deň svoje nové historické maximá. Špecialisti na burzové štatistiky okamžite spozorneli. Dôvod? Keď sa na trhu naposledy vyskytla takáto situácia, písal sa 31. december 1999. V Bielom dome sedel na prezidentskej stoličke Bill Clinton a na amerických burzách vrcholilo šialenstvo tzv. technologickej bubliny. Odvtedy uplynulo viac ako 6-tisíc dní.

Súčasný nárast akciových indexov na nové rekordy začali experti spomínať nielen pre zriedkavosť takéhoto javu. Dôvodom bolo najmä to, čo prišlo potom: počas nasledujúceho roka index Nasdaq skolaboval a na konci roku 2000 bola jeho hodnota o 39 % nižšie ako na začiatku. Tradičný burzový barometer Dow Jones stratil 6 % a index S&P 500 10 %. O rok neskôr boli straty akcií ešte výraznejšie (a u všetkých troch indexov opäť dvojciferné).

Pochopiteľná otázka by preto mohla znieť: Bude sa história opakovať? S vysokou pravdepodobnosťou nie. Rok 2016 v žiadnom prípade nie je rokom 1999. Na trhoch s akciami nevidíme žiadnu eufóriu, ktorá by bola aspoň v hrubých rysoch porovnateľná s tým, čo sa dialo koncom 90. rokov minulého storočia.

Pozor si treba dávať aj na samotné štatistiky. Je pravda, že keď sa trom spomínaným akciovým indexom podarilo naposledy dostať na nové maximá, predchádzalo to veľkému prepadu na trhoch. Ale faktom je aj to, že kým sa tak stalo, podobný „kúsok“ predviedli všetky indexy v rokoch 1986 až 1999 celkovo 131-krát. Žiadny relevantný dôvod na paniku teda neexistuje.

********************************

Kolektívne investovanie

Poplatky v podielových fondoch klesajú. Tlačí konkurencia, aj klienti

Rastúca popularita fondov obchodovaných na burze (ETFs), ktoré otvárajú investorom dvere na finančné trhy s minimálnymi nákladmi, sa začína prejavovať aj medzi klasickými podielovými fondmi. Tie zvyčajne zamestnávajú nie práve najlacnejších portfólio manažérov a finančných analytikov, takže za správu úspor vyžadujú aj vyššie poplatky. To sa však mení – ich klienti sa stávajú citlivejšími na protihodnotu, ktorú za svoje peniaze dostávajú, a v dôsledku toho klesajú aj poplatky za riadenie podielových fondov. Vyplýva to zo štúdie podielových fondov s európskym domicilom, ktorú tento mesiac zverejnila americká analytická spoločnosť Morningstar.

Jej štúdia je prvým detailnejším pohľadom na segment podielových fondov v Európe. Výsledkom je zistenie, že klienti týchto fondov dnes platia na poplatkoch menej v takmer všetkých 21 krajinách, ktoré boli do štúdie zahrnuté. Na zozname skúmaných trhov nie je Slovensko (a ani žiadna zo susedných krajín), no trend klesajúcich poplatkov majú možnosť pocítiť aj slovenskí investori, keďže pri výbere fondov môžu investovať aj do fondov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

To, že podielové fondy sú tlačené k nižším poplatkom, nie je spôsobené len extrémne lacnou alternatívou v podobe ETFs. Podľa analytikov Morningstar k tomuto trendu prispieva aj čoraz vyššia úroveň finančnej gramotnosti a najmä rastúce povedomie investorov o vplyve poplatkov na ich výnosy. Za posledné tri roky klesli priemerné náklady investorov v podielových fondoch vo všetkých kategóriách o 9 bázických bodov (t. j. o 0,09 percentuálneho bodu). Podľa sumárnych štatistík predstavujú priemerné náklady fondov úroveň 1 % z investovanej sumy.

Z trendu klesajúcich poplatkov by mali mať najväčší osoh investori v podielových fondoch orientovaných na akcie a dlhopisy. V prvej kategórii zaznamenali poplatky pokles o 16 bázických bodov, v druhej o 15 bodov.

Autori štúdie predpokladajú, že tlak na nižšie poplatky v podielových fondoch bude pokračovať aj naďalej. Popri faktoroch, ktoré ich tlačia nadol už dnes, by k nim čoskoro mal pribudnúť aj nový regulačný rámec v Európe, známy pod skratkou Mifid II. Nová úprava začne platiť v roku 2018 a okrem iného prinesie povinnosť správcovských spoločností zverejňovať podrobnejšie informácie o poplatkoch, ktoré ich klienti musia platiť.