Akciové a dlhopisové trhy

Akciové trhy

Dobrá správa pre investorov: dobré správy chýbajú

Pre investorov na akciových trhoch nie je zatiaľ rok 2016 mimoriadne úspešný. Hlavný index nemeckej burzy – DAX – sa v polovici septembra ocitol na rovnakej úrovni, na ktorej tento kalendárny rok aj začínal. O niečo vyššie sú ceny amerických akcií: index akcií 500 najväčších korporácií obchodovaných na Wall Street bol v polovici septembra o necelých 4,7 % vyššie ako na začiatku januára.

Absencia dobrých správ je však, paradoxne, dobrou správou. V priebehu posledných 12 mesiacov akciové trhy dvakrát vystrašili investorov prudkými prepadmi – prvý prišiel pred rokom, druhý začiatkom tohto roka. V oboch prípadoch bolo počuť hlasy o tom, že trhy stoja pred ďalšou katastrofou a investori by sa mali báť o svoje peniaze. Stalo sa však niečo, čo takmer nik nečakal: trhy sa otriasli, po fáze paniky horúce hlavy vychladli a už niekoľko týždňov sa ceny amerických akcií pohybujú na najvyšších úrovniach v histórii.

Samotný fakt, že ceny akcií postupne prepisujú historické rekordy, býva zvyčajne interpretovaný mylne. Zvyčajne tak, že akcie sú „príliš drahé“ alebo „príliš vysoko“. Z krátkodobého hľadiska to môže signalizovať väčšie výkyvy, no tie by mali majitelia akcií ignorovať. Akcie majú dlhodobo rastový trend, čo znamená, že prekonávanie historických maxím je logická nevyhnutnosť bez ohľadu na to, či sú podľa niekoho „príliš vysoko“ alebo „veľmi nízko“.

Riziko zvýšenej volatility, najmä na americkom trhu, akcentujú dva faktory. Prvým sú prezidentské voľby, ktoré zatiaľ nemajú jednoznačného favorita a všetko nasvedčuje tomu, že to bude ľúty súboj do posledného momentu. Druhým sú očakávania ďalšieho zvýšenia úrokových sadzieb zo strany americkej centrálnej banky. Investori na tento krok čakajú už niekoľko mesiacov a to, že sprísnenie menovej politiky Fed odkladá, im na neistote neuberá. Vyššie sadzby sľúbili centrálni bankári v USA už pred niekoľkými mesiacmi, no ich slová neznamenajú garanciu toho, že drahšie peniaze budú realitou do konca roka (čo je všeobecný konsenzus).

***********************

Dlhopisové trhy

Dnešné dlhopisy nie sú na investovanie. Sú na obchodovanie

Bolo to už dávno, keď z vôd okolo Monterey v americkej Kalifornii zmizli sardinky. Ich náhly úbytok vystrelil ceny konzervovanej rybacej pochúťky do rekordných výšin. Obchodníci neváhali za ne platiť premrštené ceny: boli si istí, že neskôr sa nakúpených zásob dokážu zbaviť za ešte drahšie. Jeden z nich však neodolal a k obedu si otvoril jednu z konzerv. Nebol to dobrý nápad – netrvalo dlho a objavili sa vážne zdravotné problémy. Keď o svojej skúsenosti hovoril obchodníkovi, od ktorého sardinky kúpil, pochopenia sa nedočkal: „Ty to nechápeš. Tie sardinky nie sú na jedenie, sú na obchodovanie.“

Ak predchádzajúce vety znejú ako klasický príklad iracionálnej bubliny na trhu, tak asi preto, že je to naozaj tak. No stačila by len malá, kozmetická zmena – sardinky by sme nahradili štátnymi dlhopismi – a boli by sme späť v súčasnosti.

Približne tretina dlhopisov vydaných ekonomicky vyspelými štátmi sa obchoduje pri negatívnom výnose. Znamená to, že ak by ste do nich investovali a držali ich vo svojom portfóliu až do splatnosti, výsledkom tohto rozhodnutia by bola garantovaná strata. Vyhnúť by ste sa jej dokázali len vtedy, ak by ste medzičasom dokázali nájsť niekoho iného, kto by za superbonitné dlhopisy bol ochotný zaplatiť ešte viac.

Hoci to môže znieť ako slaboduchý predpoklad, je možné predpokladať, že na trhoch sa v budúcnosti nájdu investori, ktorí budú ochotní zaplatiť za dlhopisy ešte vyššiu cenu a akceptovať tak ešte hlbšie straty. K tradičnými nákupcom bonitných dlhopisov (štátnych aj korporátnych) pribudli prednedávnom aj centrálne banky, ktoré mesačne do týchto cenných papierov vkladajú v prepočte okolo 180 miliárd (!) dolárov. Netreba zabúdať ani na finančné inštitúcie, ktoré budú dlhopisy so záporným úrokom kupovať preto, lebo musia. Napríklad penzijné fondy alebo komerčné banky, ktoré tieto cenné papiere používajú ako kolaterál pri obchodoch s centrálnymi bankami.

Pre bežných investorov má však investovanie do dlhopisov zmysel vtedy, ak dokáže naplniť základnú požiadavku: zabezpečiť fixný zisk, nie fixnú stratu. Stabilný výnos býval dôvodom, pre ktorý finančníci odporúčali nevkladať všetky úspory do akcií, ktoré môžu byť z času na čas vysoko volatilné, ale časť z nich investovať do dlhopisov s cieľom znížiť výkyvy investičného portfólia. To môže platiť v krátkodobom horizonte, no pri investovaní na dlhšie obdobie sa dlhopisy môžu stať, naopak, destabilizujúcim prvkom. Platí o nich to čo o sardinkách: tieto dlhopisy nie sú na investovanie. Sú na obchodovanie.