Investori sú stále veľmi opatrní

Paras Anand, riaditeľ Fidelity Asset Management pre Áziu a Pacifik:
Je tomu ťažké uveriť, no od pádu Lehman Brothers a následného zrútenia cien finančných aktív, prešlo už desať rokov. Výpredaj sa vtedy nedotkol len globálnych akciových trhov, ale do veľkej miery aj cien nehnuteľností, a aj reálnych ekonomík jednotlivých štátov. S ohľadom na doznievajúce otrasy a ich dopady na politiku a psychológiu investorov sa nám tieto udalosti zdajú len veľmi nedávne. 

Pri desiatom výročí vzniku krízy si dovolím urobiť krok späť od aktuálneho ruchu na trhoch a od vývoja aktív, ktoré sa od osudových dní podstatne zmenili. Kladiem si otázku: môže k podobnej udalosti prísť opäť. A sú si investori vedomí toho, ako krehká globálna ekonomika je? 

Podobný finančný chaos, aký vyvolal kolaps Lehman Brothers, dnes našťastie nie je veľmi pravdepodobný. Je to po prvé vďaka tomu, že hlavné problémy predchádzajúcej krízy sú už zažehnané, banky sú vo vzťahu k objemu ich úverov kapitálovo oveľa lepšie vybavené, úverové štandardy sa sprísnili, ceny finančných aktív sa tak zotavili a finančný systém je dnes vzájomne oveľa menej prepojený. 

Napriek silnému rastu cien na finančných trhoch v uplynulých rokoch sú však investori ostražití. Snažia sa vyhýbať prílišnému optimizmu, ktorý pred desiatimi rokmi viedol k nadmernému zadlžovaniu sa a prílišnej expozícií voči rizikovým aktívam. Navyše trhy sú fundamentálne oveľa nezávislejšie, ako v krízových časoch, čo znamená, že riziko rýchleho rozšírenia nákazy pokleslo. Napriek tomu tu i dnes máme, a aj budeme mať, celý rad makroekonomických a politických otrasov a problémov. 

Je v tejto súvislosti zaujímavé, že súčasní investori dávajú oveľa väčší dôraz na makroekonomickú a geopolitickú analýzu, na základe ktorej zostavujú svoju investičnú stratégiu, ako predtým. Takáto opatrnosť tu pri kríze z roku 2008 nebola. Dnes je však častým predmetom konverzácií. Je to priamym dôsledkom nielen samotnej finančnej krízy, ale aj všetkých ďalších otrasov, počnúc krízou eura v Európe, až po súčasné turbulencie v Turecku a na rozvíjajúcich sa trhoch. 

Myslím si však, že sa kyvadlo vychýlilo až príliš. Z dlhodobého hľadiska sa závislosť medzi makroekonomikou a geopolitikou na jednej strane a smerovaním finančných trhov na strane druhej, vyvíja často opačným smerom. Príkladom môže byť rok 2016, keď sa akciovým a dlhopisovým trhom darilo veľmi dobre aj napriek výsledku referenda o brexite alebo volebnému víťazstvu Donalda Trumpa. 

Nie všetky medvedie trhy sú si podobné. Keď v roku 2000 praskla takzvaná dot com bublina, postihlo to len relatívne malý okruh investorov. Išlo o tých, ktorí vlastnili dané akcie alebo boli účastníkmi skorých fáz akciových programov technologických firiem. 

Ekonomický rast sa síce spomalil, no celková ekonomika USA sa do recesie neprepadla. V roku 2008 však bola expozícia voči padajúcim finančným aktívam veľmi široká. Viedlo to k zrúteniu dopytu vo veľkom meradle. Prepojenie medzi reálnou ekonomikou a cenami aktív bolo vtedy atypicky silné. 

Na základe toho si myslím, že aktuálny stav trhov, valuácie aktív alebo dlhodobý výhľad pre konkrétne akcie ovplyvňujú v skutočnosti investorov viac ako „nálada“ Fedu alebo posledné čísla inflácie v Európe. 
 

Prehľad podielových fondov dostupných na trhu nájdete TU.