Dopad geopolitiky na trhy je príliš preceňovaný
Paras Anand, Šéf oddelenia európskych akcií vo Fidelity International
Geopolitika je opäť raz v centre záujmu investorov. Je preto namieste otázka, aký bude mať dopad na globálny ekonomický cyklus, ktorý sa nachádza vo svojej neskorej fáze, ako aj na cyklus väčšiny akciových a dlhopisových trhov.
Geopolitika môže vysvetľovať nedávne kolísanie trhov, no jej dopad na celkové ekonomické prostredie sa preceňuje. Podľa môjho názoru môže byť hľadanie súvislostí medzi týmito dvomi faktormi zavádzajúce. Spomeňme si len, čo hnalo trhy v posledných rokoch.
Ak uznáme, že bezprecedentne uvoľnená monetárna politika bola tým hlavným dôvodom, pre ktorý svetové akciové trhy rástli, našou najväčšou obavou by určite nemalo byť ekonomické spomalenie spôsobené politickým napätím, a ani hroziaca obchodná vojna medzi USA a Čínou. V skutočnosti by to mala byť prehriata ekonomika a rast inflácie, ktorý prekonáva očakávania.
Hoci analýza geopolitickej situácie môže byť vskutku zaujímavá, treba myslieť aj na pohnútky a zámery aktérov jednotlivých udalostí v pozadí. Pozrime sa napríklad na jastrabí tón Donalda Trumpa pri oznamovaní dovozných cieľ na tovar prichádzajúci z Číny, ale potenciálne aj z Európy, či iných častí sveta.
Bolo by naivné myslieť si, že nejde o čisto politický krok. Odvetvia, ktoré by mali byť škodlivým zahraničným „dumpingom“ postihnuté najviac, zažívajú totiž aktuálne svoju renesanciu. Len ťažko teda budú skutočným ekonomickým dôvodom protekcionistickej rétoriky D. Trumpa.
No v horizonte blížiacich sa volieb v USA si prezident potrebuje zabezpečiť podporu robotníkov, ktorí mu teraz, po „úspešnom“ presadení daňovej reformy zvýhodňujúcej viac Wall Street, ako pracujúcu triedu, začínajú menej veriť.
Ako už bolo viackrát dokázané, zdôrazňovanie a uprednostňovanie národných záujmov dokáže prilákať voličov. No rozvrat 30 rokov prebiehajúcej globalizácie je oveľa komplexnejšou a dômyselnejšou metódou. Je ale stále veľká šanca, že to bude mať na budúci vývoj globálnej ekonomiky v skutočnosti oveľa menší dopad, ako sa niektorí obávajú.
Nedávne štrajky leteckých spoločnosti mali napríklad len veľmi limitovaný dopad. Aj pri útoku na Sýriu išlo viac o demonštráciu odporu voči režimu Basára Assada, ako o dodržiavanie globálneho zákazu chemických zbraní. Preto majú tieto akcie len lokálny význam.
Mohli by sme vymenovať veľký počet udalostí, ktoré sa v ostatných rokoch na svetovej scéne objavili. Ekonomika napriek tomu pokračovala v raste. Fakt, že globálny finančný systém je oveľa lepšie kapitalizovaný a menej vzájomne prepojený, limituje mieru, v akej by geopolitické krízy mohli spustiť šokové vlny, ako sme ich videli v období bezprostredne po finančnej kríze.
Zdržanlivý postoj k správam o rôznych krízach alebo udalostiach, by však nemal byť ani príčinou k prílišnému optimizmu. Keď mám totiž pravdu v tom, že ekonomické dôsledky tém z novinových tituliek budú menšie ako sa očakáva, centrálne banky nebudú môcť pokračovať v sprísňovaní menových politík, a tým ani v obnove rozdielov v cenách rôznych tried aktív.
V takom prípade môžeme očakávať skôr rozbúrené trhy a nie všeobecne prospešný príliv. Nadbytok likvidity v ekonomickom systéme znamená vyššiu pravdepodobnosť výskytu volatility, akú sme videli začiatkom tohto roka, a nižšiu pravdepodobnosť pokračovania býčieho trhu.
Ako sme mohli vidieť na akciách spoločností ako Facebook, alebo WPP, akcie reagujú oveľa citlivejšie na špecifické udalosti, ako na celkovú geopolitiku, alebo makroekonomické prostredie. V normálnom prostredí by to síce malo hrať úlohu, no musíme si uvedomiť, že máme za sebou dlhé obdobie, keď tomu ani zďaleka tak nebolo.