Hedžové fondy strácajú lesk

Keď v polovici júla 2013 vyšiel americký magazín Bloomberg BusinessWeek, pre viacerých bola jeho titulná stránka šokom. Najviac dotknutí sa mohli cítiť manažéri hedžových fondov, ktorí sa sami zvyknú považovať za vrchol finančníckeho reťazca. Práve ich si reportéri a analytici magazínu vzali na mušku a to, čo o ich schopnostiach dosahovať výnimočné výsledky napísali, určite nebola dobrá vizitka.

Faktom však je, že ani o dva roky neskôr sa manažérom fondov, ktoré sú prístupné len pre najbohatšiu klientelu, vôbec nedarí. V auguste, keď akciový index S&P 500 padol o 6,3 %, globálny index hedžových fondov HFRX klesol o 2,2 %. To je síce dobrý výsledok, no z dlhodobejšieho hľadiska ide skôr o výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Stačí sa pozrieť na posledné roky – v období rokov 2012 až 2014 stúpol index S&P 500 postupne o 13 %, 29,6 % a 13,5 %, kým index HFRX sa sotva pohol o pár percentuálnych bodov.

Hedžové fondy tak každým rokom strácajú auru exkluzivity, ktorá aj naďalej ostáva určená len úzkej skupine najbohatších klientov. No nie sú to len výstrední miliardári, ktorí majú do hedžových fondov dvere otvorené. Roky platili za servis investičných manažérov aj najprestížnejšie univerzity Ameriky, vrátane Harvardu, Yale či Stanfordu. A nie málo.

Podľa nedávnej analýzy jedného z profesorov University of San Diego zaplatilo päť prominentných amerických univerzít na poplatkoch manažérom hedžových fondov viac,ako bol objem finančnej pomoci ich vlastným študentom.

Investorom na Slovensku môže čítanie o hedžových fondoch zaváňať finančnou exotikou. V našich zemepisných šírkach ich je ako šafranu. Patria (a zrejme ešte dlho patriť budú) medzi tie „pánske huncútstva“ finančného sveta, ktoré bežným investorom chýbať nemusia.