Dlhopisy na starobu sú zlý nápad

Nemáte radi riziko, a preto investujete do bezpečných dlhopisových fondov? Pripravujete sa o peniaze.

Neexistuje obed zadarmo, počúvajú budúci ekonómovia už od prvého ročníka svojho štúdia. To, čo sa učia z učebníc a zo skrípt, poznajú iní intuitívne: ak chceme niečo získať, musíme tomu niečo obetovať – peniaze, čas, námahu, riziko (prípadne čokoľvek iné). Paradoxne, vo svete financií takýto sedliacky rozum vždy neplatí. Na škodu tých, ktorí majú snahu investovať svoje peniaze čo najbezpečnejšie.

Namiesto zdĺhavého a zložitého teoretizovania možno „obed zadarmo“ pri investovaní pochopiť jednoduchšie na konkrétnom príklade konzervatívneho investora. O akciách nechce ani počuť – sú pre neho príliš riskantné a v tomto názore ho utvrdili aj nedávne prudké prepady na svetových burzách. Svoje úspory preto vloží len do fondu, ktorý investuje do najkvalitnejších (a teda najbezpečnejších) dlhopisov. Na účely nášho výpočtu sme použili údaje fondu iShares Core U.S. Aggregate Bond ETF, ktorý spoľahlivo reprezentuje správanie typických dlhopisových fondov na finančnom trhu.

Matematika diverzifikácie

Za ostatných päť rokov fond zarobil ročne v priemere 1,67 %. Nie je to veľa, no na druhej strane nemali jeho investori dôvod na nepokojný spánok. Ročná volatilita fondu, teda jeho „miera výkyvov“, predstavovala 3,23 %. Percentuálne vyjadrenie volatility je vo financiách štandardným spôsobom vyjadrenia rizikovosti fondu (alebo ktorejkoľvek inej investície). Čím nižšie percento, tým menej výnosy fondu „lietajú“ okolo svojej priemernej hodnoty (v našom prípade okolo 1,67 %).

Konzervatívny investor z nášho príkladu sa správa ako väčšina ľudí. Ak je nejaká investícia najbezpečnejšia, rovnako najbezpečnejšie musí byť aj rozhodnutie vložiť do nej všetky úspory. Málokto si položí kľúčovú otázku: Je to naozaj tak?

Pozrime sa, čo by sa stalo, ak by sa konzervatívny investor rozhodol investovať 1 % svojich úspor do akcií. V našom príklade použijeme päťročnú históriu akciového indexu S&P 500, no v praxi možno tieto údaje nahradiť ktorýmikoľvek inými. V uvedenom období dosiahol akciový index priemerný ročný výnos 12,25 % a jeho volatilita predstavovala 12,19 %. Už z týchto čísel je zrejmé, že investícia do akcií bola podstatne výnosnejšia ako v prípade dlhopisového fondu, no jej vývoj bol aj hektickejší.

Trochu rizika prospeje

Ako by vyzeralo portfólio tvorené z 99 % najbezpečnejšími dlhopismi a len z 1 % akciami? Očakávaná výnosnosť portfólia by vzrástla z 1,67 % na 1,78 % ročne (žiadne veľké prekvapenie), no jeho rizikovosť by klesla z 3,23 % na 3,18 %! Primiešanie rizikovejšej investície k superbezpečným dlhopisom v konečnom dôsledku
zvýšilo výnos a znížilo rizikovosť. Nech by už pre konzervatívneho investora bol dôležitejší výnos alebo riziko, zmiešané portfólio by pre neho bolo z každej stránky výhodnejšie. Akoby získal príslovečný „obed zadarmo“.

Zníženie rizika investície pridaním rizikovejšej zložky znie na prvé počutie nepochopiteľne. Nie je v tom však žiadny chyták – ide o dôsledok vhodnej diverzifikácie. Jedinou podmienkou jej fungovania je, aby nešlo o investície, ktoré sa správajú identicky (t. j. nie sú dokonale korelované).

Ak pridanie jedného percenta akcií funguje v prospech konzervatívneho investora, znamená to, že do akcií by mal investovať čo najviac? Nie celkom. Zníženie rizikovosti portfólia a zvýšenie jeho výnosnosti funguje len do určitej miery. Ak investorovi v našom príklade záleží na čo najmenšej rizikovosti, akcie by mali tvoriť presne desatinu jeho portfólia.

Výnosy zmiešaného portfólia

Efekt diverzifikácie by mali poznať všetci investori, no najmä tí, ktorí pri dlhodobom investovaní (napr. na dôchodok v druhom pilieri) uprednostňujú tzv. garantované fondy. Tie môžu investovať výlučne do bezpečných finančných nástrojov. Nikdy by však nemali tvoriť 100 % portfólia. Znamenalo by to, že sporitelia nielenže zarábajú menej, ako by mohli, ale čelia aj vyššiemu riziku,

Prehľad dostupných dlhopisov nájdtete TU.