Výrazné poklesy na čínskych trhoch s akciami

Hoci sa s akciami obchoduje na celom svete, dirigentom vývoja ich cien je spravidla to, čo sa deje na americkej Wall Street. Príchod nového kalendárneho roka tradičnú optiku zmenil. Najčítanejšie správy, ktoré vyťukávali spravodajské agentúry, prichádzali z Číny. A nebolo to príjemné čítanie.

Čínske burzy vstúpili do nového roka nabité extrémnym pesimizmom. Ten sa ukázal ako mimoriadne nákazlivý a trvalo len pár hodín, aby sa rozšíril po celom svete. Výrazné poklesy na čínskych trhoch s akciami zamávali burzovými parketmi v Európe aj Amerike. Čo sa vlastne stalo?

Rôzne verzie

Verziou číslo jeden je, že turbulencie na čínskom akciovom trhu spôsobila domáca centrálna banka. Ešte v decembri znížila svoje devízové rezervy o 108 miliárd dolárov, aby mohla posilniť dopyt po vlastnej mene na devízovom trhu. Pre investorov to bol signál toho, že Čína nemieni dovoliť devalváciu jüanu. O to väčšie prekvapenie prišlo neskôr, keď investori zistili, že na trhu robí centrálna banka úplný opak. Ak sa nedá veriť centrálnej banke a jej sľúbenej podpore, potom komu? Verzia druhá: za zvýšenú neistotu na trhoch môžu lídri druhej najväčšej ekonomiky sveta, ktorí nedokázali dať dokopy dôveryhodný plán zastavenia poklesu hospodárskeho rastu.

Je úplne jedno, ktorá verzia je tá správna alebo má aspoň bližšie k pravde. Pozoruhodná je následná reakcia majiteľov čínskych akcií. Keď sa parket burzy v Šanghaji otvoril po prvýkrát v tomto roku, hlavný index akciového trhu sa prepadol o bezmála 7 %. Prepad bol horší ako výsledok 99,6 % všetkých obchodných dní od roku 2007.

Januárový otras neprišiel ako blesk z jasného neba. Od polovice roku 2008 zaznamenala šanghajská burza štyri mesiace, v ktorých ceny akcií klesli počas jedného dňa o viac ako 7 %. Všetky v roku 2015 (január, jún, júl a august). Žiadne iné trhy nezaznamenali podobné a náhle prepady, čo mohlo byť pre opatrnejších investorov dostatočne pádny argument na to, aby sa od čínskeho trhu s akciami držali radšej bokom.

Hra malých investorov

Čínska burza nie je miestom, kde by dominantnú úlohu zohrávali sofistikovaní a veľkí inštitucionálni investori, vyzbrojení skvelými konexiami a armádou vzdelaných akciových a makroekonomických analytikov. Hnacou silou rapídneho rastu cien tamojších akcií boli individuálni, drobní investori. Tí, ktorí sa nenechali vystrašiť prudkým prepadom na burze v polovici roku 2015, stavili svoje rozhodnutie držať akcie na jedinom predpoklade – schopnosti komunistických lídrov posunúť tempo ekonomického rastu na vyššie úrovne. To, že išlo o silný predpoklad, je dnes čitateľné na viacerých frontoch.

Hoci sa neistota z Číny na pár dní preniesla do celého sveta, burza v Šanghaji nie je jej jediným zdrojom. Je príliš uzavretá voči zahraničným investorom, a aj keď je dnes jüan jednou z hlavných svetových rezervných mien, burzový parket v Šanghaji ostáva pre veľkých investorov spoza hraníc uzavretý. V žiadnom prípade teda to, čo sa deje v Číne, nemožno porovnávať napríklad s prepadmi na americkej Wall Street.

Žiadna repríza krízy

To však neznamená, že ide len o neškodnú epizódku. Do Číny prichádzajú každý rok miliardy dolárov v podobe priamych zahraničných investícií, ktoré stoja na podobnom predpoklade ako v prípade drobných domácich investorov: že politbyro (vedenie komunistickej strany) dokáže viesť krajinu k silným hospodárskym rastom. Ak sa tento predpoklad ukáže ako nesprávny, môžu prísť vážnejšie problémy.

Dobrou – a zrejme aj tou najdôležitejšou – správou je zatiaľ to, že voči epidémii pesimizmu sú doposiaľ imúnne úverové trhy. Banky si aj naďalej medzi sebou požičiavajú peniaze a dostať sa k nim môžu aj podniky, ktoré ich potrebujú. Aktuálne nenasvedčuje nič ani tomu, že by sa Čína chystala zbavovať napríklad amerických štátnych dlhopisov, aby získala finančnú muníciu na zastavenie pádu jüanu.

Je možné, že akciové trhy si po rokoch rastu dajú očakávanú pauzu. Nebolo by to nič nevídané. Niekoľkodňový chaos v Číne však určite nebude dôvodom, pre ktorý sa tak stane.