Metódy transferového oceňovania: Čo to je a aké metódy existujú?

Podmienky obchodovania medzi prepojenými osobami nie sú v plnej miere ovplyvňované trhovou silou, ako pri obchodovaní nezávislých osôb. Preto boli vytvorené metódy transferového oceňovania, ktoré majú zabrániť účelovému ovplyvňovaniu základu dane.

Čo je transferové oceňovanie a na čo slúži?

Transferové oceňovanie vzniklo v Amerike na začiatku 20. storočia. Postupne sa však rozšírilo do celého sveta a uplatňuje sa takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Základným princípom transferového oceňovania je nastavenie a stanovenie podmienok a cien transakcií závislých osôb tak, aby boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Pre lepšie pochopenie definície si vysvetlíme základné pojmy:

Závislé osoby – V slovenskej legislatíve sa závislé osoby pomenúvajú rôznymi synonymami. Stretnúť sa môžete s pojmami ako prepojené osoby, spriaznené osoby, spriaznené strany, blízke osoby či osoby s osobitým vzťahom k danej osobe. Sú to fyzické alebo právnické osoby, medzi ktorými existujú vzťahy, kvôli ktorým pravdepodobne jedna alebo druhá môže v podstatnej miere ovplyvniť konanie. A to najmä vtedy, ak disponujú značnou ekonomickou silou a majú tendenciu konať koordinovane.

 Zákon o dani z príjmov 595/2003 Z. z. definuje závislé osoby ako:

• blízke osoby,
• ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby alebo subjekty,
• osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.

Princíp nezávislého vzťahu –  je založený na porovnávaní podobných transakcií a okolností pri dohodnutých transakciách medzi závislými osobami a podmienkami, ktoré by si medzi sebou dohodli nezávislé osoby. Znamená to, že popisuje podmienky transakcií, ktoré by si za rovnakých okolností dohodli osoby, ktoré by neboli v žiadnom z vyššie uvedených vzťahov.

Jednou z najdôležitejších povinností je vypracovanie transferovej dokumentácie. Ak ju totiž nemáte alebo je vypracovaná zle, hrozí vám pokuta až do výšky 3 000 eur. Preto sa vždy obráťte na skúsené advokátske kancelárie, ktoré sa zaručia za správnosť všetkých náležitostí.
 

Aké metódy transferového oceňovania existujú?

Na preukázanie súladu princípu nezávislého vzťahu existujú schválené metódy transferového oceňovania. Tie určuje Smernica OECD a zákon o dani z príjmov. Na webovej stránke finančnej správy tiež nájdete metodický pokyn k aplikácii metód transferového oceňovania. Použiť môžete jednu z metód, musíte však uplatniť zásadu najlepšej metódy alebo ich kombináciu, ak je to vhodné.

Rozdeľujeme ich na:

    Metódy vychádzajúce z porovnávania ceny.

• Metóda zvýšených nákladov – na výpočet nezávislej trhovej ceny medzi závislými osobami sa používa súčet skutočných priamych a nepriamych nákladov navýšených o obchodnú maržu ako pri nezávislých osobách.
• Metóda nasledovného predaja – dá sa použiť, len ak predávate tovar bez akýchkoľvek úprav. Na určenie ceny využíva nezávislú predajnú cenu očistenú od obchodnú maržu.
• Metóda nezávislej trhovej ceny – spočíva v porovnaní cien dohodnutých  medzi zahraničnými závislými osobami a takmer rovnakou trhovou cenou medzi nezávislými osobami.

   Metódy vychádzajúce z porovnávania zisku.

• Metóda delenia zisku – vychádza z takého predpokladaného delenia zisku, aké by si pri spoločnom podnikaní rozdelili nezávislé osoby.
• Metóda čistého obchodného rozpätia – jej podstatou je porovnávanie výšky ziskovej prirážky vo vzťahu k nákladom, tržbám medzi závislými osobami a ziskovou prirážkou, ktorú používajú nezávislé osoby.

Na potvrdenie alebo uistenie, že ste vybrali správnu metódu transferového oceňovania slúži inštitút odsúhlasenia metódy transferového oceňovania. Je to zároveň jedna z možností, ako sa vyhnete pokute za nesprávne alebo zlé vypracovanie.