Investičný „obed zadarmo“

Základné pravidlo ekonómie a financií znie: Neexistuje obed zadarmo. Ak chcete pri investovaní dosiahnuť vyšší výnos, môžete tak urobiť len za cenu vyššieho rizika straty. Minimalizovať toto riziko môžete, no vaše výnosy určite nebudú oslnivé. No ako pri každom pravidle, aj tu existuje výnimka. Príslovečný obed zadarmo.

Investičná teória ponúka prekvapivo jednoduchý návod na získanie výhody, ktorú možno považovať za „obed zadarmo“. Jej podstatou je zníženie podstupovaného rizika pri investovaní bez toho, aby výsledkom bol nižší očakávaný výnos. Finanční experti majú pre tento návod vlastný termín: diverzifikácia.

Vyhnite sa vysokej korelácii

Výsledný efekt diverzifikácie, teda zníženie investičného rizika a súčasný nárast očakávaných výnosov stojí a padá na jedinom predpoklade. Aby rozkladanie rizika medzi rôzne typy investícií dávalo zmysel, nesmú byť výnosy z nich dokonale korelované.

Korelácia môže znieť ako obskúrny a praktickému životu vzdialený termín, no stretávame sa s ňou prakticky denne. Najväčšou pridanou hodnotou korelácie je stupeň previazanosti dvoch rôznych veličín. Napríklad priemerná denná teplota v lete a počet predaných zmrzlín. Keď ide jedno číslo hore, ide nahor aj druhé. Dve veličiny sú vzájomné silne previazané (korelované), ak zmena jednej je sprevádzaná zmenou druhej. Ak ide o zmeny v rovnakom smere, korelácia je pozitívna, v opačnom prípade ide o negatívnu koreláciu.

V matematickom vyjadrení sa stupeň korelácie vyjadruje číslom v intervale od -1 (dokonale negatívna korelácia) do +1 (dokonale pozitívna korelácia). Vývoj letnej teploty a počtu predaných zmrzlín môže byť príkladom pozitívnej korelácie, ktorá je veľmi vysoká. Čím vyššiu teplotu ukazuje teplomer, tým vyšší bude dopyt po studenom osviežení.

Ak chcete pri investovaní využiť efekt diverzifikácie, základnou podmienkou je vyhnúť sa vysokej korelácii dvoch rôznych investícií. Pokiaľ niekto investuje do fondov amerických akcií a chce ostať pri agresívnom spôsobe investovania, môže mu ako riešenie napadnúť fond európskych akcií. Jeho portfólio tak nebude závislé len od vývoja na Wall Street, ale aj od výsledkov firiem obchodovaných na európskych burzách.

Nápad znie ako logický, no to ešte neznamená, že je dobrý. Stačia historické údaje o vývoji oboch vybraných fondov, jednoduchý tabuľkový kalkulátor (napr. MS Excel) a využitie základných štatistických funkcií. Výsledkom môže byť zistenie, že hoci oba skúmané fondy investujú na burzách v rozdielnych kútoch sveta, ich vývoj vykazuje vysokú koreláciu. Rozloženie investície medzi takéto fondy neprinesie žiadny skutočný efekt diverzifikácie.

Kde nájsť kalkulačku?

Ak chcel niekto zistiť mieru korelácie dvoch rôznych fondov, musel sa dosiaľ spoľahnúť na vlastnú matematicko-štatistickú zručnosť. Situáciu zmení portál Finančný kompas, ktorý ako prvý na Slovensku prinesie v týchto dňoch možnosť výpočtu tzv. korelačného koeficientu medzi dvoma rôznymi fondmi. V jeho databáze sú všetky podielové fondy, ktorých štatistiky sleduje Asociácia správcovských spoločností, od akciových cez dlhopisové až po fondy alternatívnych investícií.

Kalkulačka Finančného kompasu určí stupeň previazanosti dvoch rôznych fondov v zaužívanej mierke. Hodnoty okolo úrovne +1 prezradia, že vývoj vybranej dvojice podielových fondov je takmer identický. Rozkladanie investície medzi takéto fondy síce možné je, no určite takýto krok nemožno považovať za diverzifikáciu. Štandardne sa za vysokú koreláciu považuje koeficient, ktorého absolútna hodnota je vyššia ako 0,7. O nízkej korelácii zvyčajne štatistici začínajú hovoriť pri koeficiente s absolútnou hodnotou nižšou ako 0,4.

Ak teda budete mať záujem o efektívnu diverzifikáciu medzi rôznymi fondmi, hľadajte práve takéto čísla. Inak sa môže stať, že úspory rozdelené do rôznych fondov budú bezpečnejšie len vo vašich predstavách, nie v skutočnosti.