Zverejnené: 11.05.2022

Inflácia a jej vplyv na naše peniaze

Inflácia je makroekonomický jav, prejavujúci sa dlhodobým rastom cien tovarov a služieb, alebo znižovanie kúpnej sily menovej jednotky. Inflácia zmenšuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť. Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy, ktoré porovnávajú úroveň cien tovaru, vybraného v dvoch porovnávaných obdobiach. Inflácia je v jednoduchosti povedané znehodnotenie peňazí, rast cien, keďže pred rokom sme si mohli napríklad za 100 eur nakúpiť viac tovaru ako teraz.

Inflácia a jej vplyv na investície

Pri investovaní ide o zhodnotenie finančných prostriedkov a ochranu peňazí. Investovanie je dlhodobá záležitosť. Indexové a akciové fondy infláciu z dlhodobého hľadiska prekonávajú. Pravidlo pravidelného a dlhodobého investovania do indexových a akciových sa oplatí vždy a v každej situácii, ide iba o to nebáť sa a začať.

Rizikovosť investície a aj vplyv inflácie na úspory sa dajú zmierniť najmä dlhodobým a pravidelným investovaním do dynamických fondov. Dôležitá je diverzifikácia, čo znamená, že peniaze sa rozdelia do viacerých typov aktív, akcií a dlhopisov, komodít a realít. Je to kvôoli tomu, že podkladovým aktívam sa nemusí dariť rovnako a pri situácii, ak by niektoré s nich neprodukovalo kladný výnos, potiahne výnos vašej investície iné..

Inflácia a jej vplyv na hypotéky

Inflácia spôsobuje, že hodnota požičaných peňazí, ktoré sa vrátia od dlžníkov do banky, sa znižuje. Inflácia hrá v prospech dlžníkov. Čím je inflácia vyššia, tým viac sa oplatí zadlžiť. Je predpoklad, že s rastom inflácie vzrastie aj príjem. Mesačná splátka hypotéky tak postupom času bude predstavovať menší podiel na celkovom mesačnom príjme. Dnes si vie každý klient banky vypočítať, o koľko preplatí poskytnutý úver (skúste to aj vy na našom webe, vďaka hypotekárnej kalkulačke a splátkovému kalendáru). V konečnom dôsledku však ako dlžník zaplatíte menej, pretože inflácia zníži reálny úrok. Aj toto je ďalší z dôvodov, prečo sa dlžníkom oplatí zafixovať si hypotéku na viac ako 10 rokov.

Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy:

index spotrebiteľských cien
index cien výrobcov
deflátor HDP
index životných nákladov

Pri meraní inflácie sa zohľadňujú všetky tovary a služby, ktoré domácnosti spotrebovávajú ako napríklad predmety bežnej potreby (potraviny, benzín), predmety dlhodobej spotreby (chladnička, oblečenie, telefón) a služby (bývanie, poistenie, návšteva fitcentra). Najrozšírenejším meradlom inflácie je index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý meria náklady na trhový kôš. Počíta sa na základe cien potravín, bývania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, výdavkov na vzdelávanie a iných tovarov a služieb každodennej potreby.

Ďalším meradlom index cien výrobcov (PPI), meria sa ním hladina na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Je to podrobný index, ktorý zahŕňa približne 4 000 rôznych cien tovarov, a to cien potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov. Za súhrnný cenový index sa považuje deflátor GNP. Deflátor HDP je jedným zo spoločných ukazovateľov na výpočet indexu spotrebiteľských cien, ktorý odráža mieru inflácie v krajine, je to je pomer nominálneho a reálneho HDP vyjadrený v percentách. Zahŕňa produkty konečnej spotreby, tovar a služby na HDP.

Stagflácia

Je stav, kedy ekonomika vykazuje zároveň stagnáciu a infláciu. Stagflácia je obdobie s vysokou infláciou, národný produkt klesá a nezvyšuje sa, ekonomika nerastie ani neklesá, nezamestnanosť sa udržiava na rovnakej úrovni, no napriek tomu cenová hladina rastie.

Slumpflácia

Slumpflácia je stav, kedy vládne inflácia aj recesia, nastáva pokles HDP (hrubý domáci prodikt). Klesá skutočný produkt a súbežne rastie cenová hladina, rastie nezamestnanosť aj ceny tovarov.

Inflácia v eurozóne

Inflácia spotrebiteľských cien sa v eurozóne meria HICP (harmonizovaný index spotrebiteľských cien). Všetky krajiny Európskej únie používajú pri výpočte rovnakú metodiku, vďaka čomu sa údaje za jednotlivé krajiny dajú navzájom porovnávať. Každá krajina eurozóny má národný štatistický úrad, ktorý uskutočňuje výpočet HICP za príslušnú krajinu.

Národný štatistický úrad každej krajiny v EU posiela údaje Eurostatu, štatistickému úradu Európskych spoločenstiev. Eurostat na základe poskytnutých údajov jednotlivých krajín počíta HICP za eurozónu ako celok. Zabezpečuje aj kvalitu národných údajov monitorovaním dodržiavania právne záväzných noriem.

Úlohou ECB je udržiavať cenovú stabilitu, čo znamená, dávať pozor, aby inflácia zostávala nízka, stabilná a predvídateľná, na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.
Zdroj: ECB

TIP OD NÁS: Držíte svoje peniaze na bezpečných sporiacich alebo bežných účtoch, lebo sa bojíte straty. Ale veď vy ich už predsa strácate. Ak by ste svoje peniaze nedržali na účte, ale investovali by ste ich, dosiahli by ste určite oveľa vyššie zhodnotenie. Naša inflačná kalkulačka vám pomôže vypočítať si budúcu hodnotu peňazí na základe predpokladanej ročnej miery inflácie.