Finanční podvodníci – prvý diel

Snáď každý z nás by chcel, aby mu na účte svietila suma, po ktorej túži. Pre mnohých z nás je to iba sen, ale niektorí nezaháľajú, nesnívajú a konajú. Finančný trh bez podvodov snáď ani neexistuje. Vždy sa nájde niekto, kto chce zarábať na úkor ostatných na ich dôvere a naivite. Preto tí ostatní smrteľníci musia byť ostražití. Podvodníkom sa aj napriek ostražitosti ostatných podarí zakrývať klamstvá a podvody. Niektorí im to aj umožnia vidinou rýchleho zisku za pomerne krátky čas. Ale ako sa hovorí, lož má krátke nohy a my musíme byť pozorní.

Bernard Lawrence Madoff alias Bernie?

Úspešný podvod

Jeho pyramídová hra podľa Charlesa Ponziho, zlákala bežných ľudí, charity, celebrity, ale aj banky, investičné fondy a nadácie. Do jeho kariet mu hrala aj náboženská príslušnosť, v tej dobe bolo zaužívané, že židovská obec drží spolu a neklame sa. Ako sa však po desiatkach rokov ukázalo, všetky pravidla majú svojich porušovateľov.  Medzi podvedenými bankami a inštitúciami boli napríklad japonská Nomura alebo anglická investičná banka HSBC, švajčiarska BNP Paribas, klienti španielskej banky Santander či nadácie Stevena Spielberga, dokonca aj nadačné fondy najúspešnejších amerických univerzít. Zverili mu svoje peniaze v dobrej viere získať výnos z investovaných peňazí.

Všetci, čo mu verili, naďalej vkladali peniaze do jeho fondu, ale Madoff si peniaze nechával a neinvestoval. Keď bolo treba niekoho vyplatiť, robil to iba výnimočne a veľmi nerád. Dokázal investorom vysvetliť, že pokiaľ ich peniaze zarábajú, je hlúposť ich vyberať. Ak však stále investície s výnosmi chceli vybrať, povedal im, že im ich dá, ale nech sa už nevracajú spať, pretože on na takých ľudí nemá čas. Vtedy dokázalo vycúvať mnoho ľudí a nechať peniaze naďalej v BLMIS.

Podvod Bernieho Madoffa sa odohral na Wall Street a celý jeho plán sa zakladal v založení vlastného hedgového fondu s umelo vygenerovaním profitom. Tvrdil, že investované prostriedky reinvestuje do blue-chip akcií, ktoré sú známe nízkym, no veľmi stabilným zhodnotením, keďže ide o akcie známych a vysoko kvalitných spoločností, ktoré sú lídrami vo svojom odvetví.  

Keďže si takmer nikto nedovolil z fondov vybrať svoje peniaze, mohol podvod fungovať niekoľko rokov bez toho, aby javil prvky pyramídovej hry. Klienti dostávali informácie o svojom obchodovaní zásadne v papierovej forme, nakoľko nikdy im nebol umožnený online prístup do svojich vlastných účtov. Výpisy síce nevyzerali ako mali, no nikomu to nevadilo, keďže operácie vyzerali vierohodne a výnos bol stále kladný a zaujímavý.

Dlho sa mu darilo, ale všetkému je koniec

Harry Markopolos finančný analytik bol prvý, ktorý v roku 1999 verejne priznal podozrenie, že nie je možné dosiahnuť také vysoké zisky a toľko rokov po sebe bez jediného výrazného prepadu. Americká komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) sa vyjadrila k jeho podozreniu, že ide o pokus pošpiniť jeho dobré meno. Tieto podozrenia SEC ignorovala aj v rokoch 2000, 2001, 2005 a 2007. Až veľká hospodárska kríza v roku 2008 odhalila nedostatky celej jeho schémy a Madoffov plán krachol. Po krachu finančného trhu a zbankrotovaní bánk Lehman Brothers a Bear Stearns investori začali hromadne vyberať svoje peniaze aj z Madoffových fondov. Bolo to viac ako 7 miliárd dolárov.

Madoff márne hľadal nových investorov, každý bol vzhľadom na krízu ostražitý a nedôvera na finančnom trhu rástla, čo spôsobovalo, že výbery sa stále zvyšovali. Madoff si pred krachom svojej firmy ešte stihol požičať 250 miliónov dolárov od Carla J. Shapira, jedného z jeho prvých investorov.