Akciové trhy - Trhy odolali politickým šokom

Budúci rok prinesie ďalšie testy odolnosti

Koniec dobrý, všetko dobré. A keď už nie všetko, tak aspoň rok 2016. Hovoriť si to môžu investori, ktorí tento rok ostali so svojimi aktívami na akciových trhoch. K polovici decembra vykazoval index S&P 500 nárast približne 10,3 %, podobne bol na tom aj technologický index Nasdaq. Bokom neostali ani európske trhy – hlavný index nemeckej burzy po polroku stagnácie zamieril presvedčivo nahor a od začiatku roka vzrástol o takmer 9 %. Na rozdiel od indikátorov cien akcií v USA ešte síce neprepisuje svoje historické rekordy, od toho ho však delí menej ako 10 %.

Konečné čísla v bilancii vyzerajú optimisticky, no pre investorov to určite nebol ľahký rok. Už na jeho začiatku ponúkli trhy test nervov a viaceré indexy na svetových burzách zaznamenali poklesy prevyšujúce 20 % hranicu. Neskôr sa pridalo brexitové prekvapenie, ku ktorému sa pridružil aj nečakaný výsledok prezidentských volieb v USA.

To, že investori v tomto čase nepočítajú straty, možno interpretovať viacerými spôsobmi. Je však pôsobivé, ako rýchlo – a s akou vervou – sa trhy dokázali vyrovnať s dvomi nečakanými udalosťami, ktoré im prichystali politici na oboch stranách Atlantiku. Až tak, že v súčasnosti sú ceny amerických akcií najvyššie v histórii.
Je možné, že idylka na akciových trhoch sa onedlho skončí a investori budú opäť testovať svoju odolnosť voči strašidelným scenárom. Čo bude priťahovať ich pozornosť, čiastočne vieme vytušiť aj dnes. Politická kríza v Taliansku si už vyžiadala svoje prvé obete (po odstúpení predsedu vlády prichádza nový premiér s novým kabinetom) a krajina bude ostro sledovaná aj naďalej. O problémoch tamojšieho bankového sektora sa už ani nešušká, verejne sa pretriasajú miliardové sumy, ktoré talianske banky musia získať. Zabúdať netreba ani na volebné súboje, ktoré v roku 2017 čakajú dve najväčšie európske ekonomiky – Nemecko a Francúzsko. Polarizované nálady v oboch krajinách budú trhy brať s opatrnosťou, čo sa môže prejaviť aj na výkyvoch na burzových parketoch. Na sklonku roku 2016 však trhy dávajú nádej, že aktuálny rastový trend nebude len krátkou epizódou.

*************

Úrokové sadzby

Európa sa za vyššími sadzbami nenáhli

Európska centrálna banka (ECB) sa bude snažiť pomáhať slabým ekonomikám eurozóny dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Začiatkom tohto mesiaca rozhodla, že program tzv. kvantitatívneho uvoľňovania bude trvať najmenej do konca budúceho roka. Rozhodnutie centrálnych bankárov má však háčik: od apríla budúceho roku bude objem dlhopisov, ktoré ECB na voľnom trhu nakupuje, o štvrtinu nižší. V súčasnosti banka na trhu každý kalendárny mesiac kupuje dlhové cenné papiere v celkovej hodnote 80 mld. eur. Od apríla 2017 to bude už len 60 mld. eur.
Rozhodnutie ECB priviedlo finančné trhy do pomykova. Len málokto si totiž trúfa povedať, čo zmena vo výkone menovej politiky znamená. Je to avízo konca kvantitatívneho uvoľňovania? To by znamenalo, že eurozóna sa ekonomicky zotavuje (aspoň podľa ECB). Alebo je predĺženie programu signálom toho, že krajiny platiace eurom potrebujú dlhšiu liečebnú kúru a riešenie ich problémov ostáva v nedohľadne?

Väčšina finančných expertov sa v médiách prikláňa k druhej interpretácii. ECB je spolu s Bank of Japan, japonskou centrálnou bankou, kritizovaná na viacerých frontoch. Jedni jej vyčítajú politiku záporných úrokových sadzieb, druhí netaja pochybnosti o efektívnosti jej programu kvantitatívneho uvoľňovania. Japonská banka už v septembri ohlásila, že výkon jej menovej politiky sa presunie od menových stimulov (teda pumpovania nových peňazí do ekonomiky) k riadenému nastaveniu úrokových sadzieb. Jej vyhlásenie bolo interpretované ako nepriame priznanie toho, že nákupy dlhopisov, prostredníctvom ktorých dostávali komerčné banky finančné injekcie, narazilo na svoje limity.

To, že ECB sa ešte s menovým dopingom nemieni rozlúčiť, naznačil aj jej prezident Mario Draghi. „Koniec (kvantitatívneho uvoľňovania) je mimo akýchkoľvek úvah. Dnes o ňom vôbec nebola reč,“ povedal novinárom bezprostredne po rozhodnutí ECB. Signálu z Frankfurtu sa môžu na Slovensku tešiť najmä zadlžení klienti bánk. ECB im totiž naznačila, že obdobie nízkych úrokových sadzieb ešte niekoľko mesiacov potrvá.